Nie je pravdou to, čo si myslíme, ale to, čo je pravdou. Občas sa nám podarí mysleť si aj to, čo je pravdou.
MKCH popisuje depresiu nasledovne:


-----------------------------------------------------------------------------

Depresívne epizódy

Pri typickej ľahkej, strednej a hlbokej depresívnej epizóde  trpí pacient
na zhoršenie nálady, zníženie energie a aktivity. Narušená je schopnosť radovať sa, oslabený
je záujem a schopnosť koncentrácie, častá je nápadná ukonanosť aj po minimálnej námahe.
Zvyčajne je narušený spánok a znížená chuť do jedenia. Sebaocenenie a sebadôvera sú
takmer vždy znížené, aj pri miernej forme je časté sebaobviňovanie a pocity bezcennosti.
Skľúčená nálada len málo kolíše zo dňa na deň, nereaguje na okolnosti a môžu ju sprevádzať
tzv. somatické príznaky, ako je strata záujmov a príjemných pocitov, raňajšie zobúdzanie
viac hodín pred zvyčajným časom; najhoršia depresia ráno, výrazná psychomotorická
retardácia, agitácia, strata chuti do jedla, pokles hmotnosti a zníženie libida. Podľa množstva
a závažnosti príznakov sa depresívna epizóda hodnotí ako ľahká, stredná a ťažká (hlboká).

----------------------------------------------------------------------------------------------

Vybral som určité špecifiká, na ktoré je dobré upozorniť:

1. Depresia je ochorenie, z významnej časti ovplyvnené biochemicky - neurotransmitermi, nachádzajucími sa v mozgu (najmä serotonínom) - viď. rubrika "všeobecná psychiatria - etiológia".

2. Depresia nie je osobné zlyhanie, nie je to lenivosť, nie je to zbabelosť, nie je to  smútok; depresia nie je ani smutná nálada, ani "blbá nálada", depresia nie je ani často skloňovaná "depka". Keď nás v živote postihne napr. tragická udalosť a my na ňu reagujeme smútkom - je to prirodzená reakcia, nie je to depresia. Keď sa cez deň nudíme, nemáme depresiu. Keď nás opustí partner a sme z toho smutní, nie je to ešte ani zďaleka depresia. To sú základné omyly, ktoré sú v názoroch laickej verejnosti pomerne časté.

3. Depresia musí trvať dlšiu dobu a musí nás významne negatívne ovplyvňovať v každodennom živote, ktorý nám sťažuje, prípadne úplne znemožňuje "fungovať". Depresia nás významne ovplyvňuje i v somatickej oblasti - tráviace problémy - často obstipácia, nechutenstvo alebo obžerstvo (jedlo = istota, odmena); nezriedka spôsobuje kachexiu; veľmi významné a takmer pravidelné sú problémy so spánkom - človek sa zobudí ráno najmä okolo tretej hodiny a už nemôže zaspať, má nekvalitný spánok, ťažké zaspávanie, časté budenie sa v noci; vyskytuje sa tzv. "ranné pesimum" - najhoršia nálada ráno (pozn.: u neurotickej depresie je najhoršia nálada večer!). Človek v depresii  má znížený pocit energie, zanedbáva svoj vonkajší vzhľad, zanedbáva domácnosť, zanedbáva partnerský život, zanedbáva sexuálny život, vyhýba sa spoločenským kontaktom, stráca záujem o svoje obľúbené činnosti, má zníženú sebadôveru, neverí si, myslí si, že depresiu si zaslúži, že všetko čo robí je zlé, nič nemá význam, nedokáže sa radovať (anhedónia); je podráždený, unavený, nesústredený, všetko mu pripadá ťažké a nedosiahnuteľné, život nemá význam, priatelia sú zlí (vlastne si myslí, že takmer žiadnych ani nemá). Veľmi často (!!!) depresia vrcholí pokusom o samovraždu, prípadne dokonalým suicídiom - neliečená depresia je teda smrteľné ochorenie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že depresia bude v roku 2020 najrozšírenejším ochorením vôbec. Vyplýva to z prognóz expertov WHO (uverejnené v chorvátskom týždenníku Pliva Zdravlje).

4. Vznik depresie môže mať rôzne príčiny

- tzv. vonkajšie príčiny - napr. strata blízkej osoby (treba odlíšiť od normálneho smútku) - reaktívne, exogénne depresie

- "bez príčin", biochemický pôvod - tzv. endogénne depresie

- môžu byť sprievodným javom iných somatických chorôb (kardiovaskulárne choroby, hypotyreóza atď.)

5. Depresia je často bolestnejšia než akékoľvek iné ochorenie.

6. Depresia sa lieči medikamentmi - dočasne anxiolytikami s antidepresívnym účinkom, dlhodobo antidepresívami (viď všeobecná psychiatria - liečba). Závažné depresie - stuporózne formy - sa liečia elektrokonvulzívnou terapiou, ktorá je veľmi účinná.

RADY PRÍBUZNÝM:

1. Človeka v depresii nevyliečia vaše rady.

2. Človek depresiu nerozchodí a ani nerozdýcha.

3. Rady typu - "vzchop sa, premôž to" - zaručene depresiu  prehĺbia.

4. V depresii je postihnutá i vôľa človeka (znížené vôľové konanie - hypobúlia, abúlia), preto apelovať na jeho "vôľu" je nezmysel, ktorým si staviame ochrannú stenu pred vlastným prežitkom bezmocnosti pomôcť danému človeku.

5. Človeka postihnutého depresiou je nunté odporučiť k odborníkovi - psychiatrovi, ktorý zaháji patričnú terapiu. Pri sebapoškodzovacích či samovražedných tendenciách je nutná hospitalizácia i bez informovaného súhlasu pacienta Zb.z. 576/2004 § 6 ods.8 písm. c

6. Antidepresíva zaberajú najskôr po 2 týždňoch liečby, musia sa však užívať dlhodobo. Veľa pacientov sa rehospitalizuje práve kvôli tomu, že po zlepšení ich zdravotného stavu, sami od seba vysadia psychofarmakologickú liečbu - to vedie k okamžitému zhoršeniu ochorenia.

7. Depresia sa väčšinou vyskytuje opakovane, málokedy je to jednorázová záležitosť.

8. Ľuďom v depresii treba empaticky vyjadriť podporu, stačí ich vypočuť. Formulka: "Chápem ťa" - je síce dosť univerzálna, ale pokiaľ depresiu sami nepoznáme, iba ťažko sa dokážeme vcítiť do role takto trpiaceho človeka. Často zo seba začneme chŕliť ružovo vyzerajúce frázy, ktoré majú dotyčného ubezpečiť o tom, že situácia nie je až taká zlá a čaká ho rozprávková budúcnosť ;) V skutočnosti neupokojujeme jeho, ale snažíme sa projekčne  upokojiť seba.

9. Chorému môžeme odporučiť, aby svojim myšlienkam nedôveroval. Síce veríme, že on je presvedčený o ich pravdivosti, ale trpezlivo diskutujeme aj o inej alternatíve výkladu jeho dedukcií.

10. Diskutujme s chorým o jeho silných stránkach - čo všetko dobré dosiahol v živote, čo sa mu podarilo, čím pomohol iným atď.

11. Nikdy chorého miesto lekárskej pomoci neodporúčajme k šarlatánom a podivným liečiteľom. Najviac nebezpeční sú takí, ktorí chorého odhovárajú od medikamentóznej liečby a ponúkajú mu náhradu - bylinky a mastičky, prípadne rôzne hókusy-pókusy s energiami. Z byliniek je vhodná trezalka - ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) , u ktorej sa však občas vyskytuje fotosenzitívna reakcia pokožky na slnečné žiarenie, prípadne dochádza k nežiadúcim interakciám s inými liekmi.

12. Trpezlivosť je základným predpokladom účinnej podpory v liečbe chorého.

PS: pomerne často sú "choroby duše" práve nenápadné "choroby tela" ;)

P.Murín

 

Komentáře

Přehled komentářů

J.MJ. (jan, 05. 09. 2007 09:54)

www.mariaem.ic.cz
Ahoj

problem (petra, 27. 07. 2007 18:36)

chcela by som vediet, akym sposobom sa da zbavit pocitu viny, ktory mam v sebe zakoreneny uz odmalicka{rodicovska vychova}. Brani mi normalne slobodne zit, staci, ze odmietnem niekoho, kto sa do mna zamiluje, dotycny sa nasrdi a vo mne to vyvola pocit najhorsieho cloveka na svete, ktory si nic nazasluzi, na to sa nabalia dalsie problemy, ktore su casto {pre mna}tazsie zvladnutelne a vysledkom je pocit menejcennosti. Studujem medicinu, co je dost narocne nielen na studium, ale aj na ludi okolo seba. Uvedomujem si realitu, viem, ako by som riesila urcite situacie, no zakazdym "spadnem". Rada by som sa tejto tazoby zbavila, hlavne ked vidim, ako ziju ludia okolo mna. Viem, ze keby niet tohto problemu, tak dosiahnem ovela viac a mam menej tazkosti. Silna vola casto nestaci. Dakujem.

Mám problém (Elena, 26. 07. 2007 16:34)

Keď som išla do dôchodku v r.1999, plánovala som si rôzne aktivity. Ešte pred tým som mala problém s kolenom, ale dúfala som že časom sa to vylieči a v dôchodku už bude noha zdravá. Navštevovala som ortopédov, ktorí mi žiaľ veľmi nepomohli. Kedže manžel bol už tiež na dôchodku, ochotne za mňa robil nákupy, pretože problém s nohou pretrvával. Ostalo to žiaľ tak až dodnes, rezignovala som už a takmer už ani nevychádzam z domu. Sama si uvedomujem, že niečo nie je v poriadku, stránim sa ľudí a trávim tak dni len doma. Som podráždená, veľmi veľa rozmýšlam čo bude ďalej. Predpokladám, že už sa dá hovoriť o nejakej depresii.

depresia (satiel, 28. 06. 2007 21:11)

Dobry den. Popisujete priznaky pre urcitu dysforiu, neviem ci mate aj problemy so spankom, s prijmom potravy, pocitom menejcennosti a pod. vtedy by sa mohlo jednat o depresiu. V kazdom pripade si uvedomujete, ze Vas momentalny stav nie je "normalny" a ste ochotna s tym nieco robit. Odporucam vyhladat pomoc psychiatra, ktory by Vam zrejme naordinoval antidepresiva typu Citalec, Zoloft, ktore su velmi dobre znasane a mozne neziaduce ucinky sa vyskytuju len na zaciatku liecby - asi 2 tyzdne. Velmi uspesne Vam mozu pomoct dostat sa "do normalu", pomozu Vam zvysit hladinu serotoninu, ktory je potrebny pre viac energie, viac sebadovery, viac chute do zivota, viac aktivity. Nemusite mat voci tomu obavy alebo predsudky, pretoze kazdy, kto sa rozhodne s problemom bojovat sa sprava rozumne. Vyhladajte teda isto pomoc psychiatra, ak sa hanbite - hoci nie je dovod - poziadajte o pomoc i obvodneho lekara, tiez mozu predpisovat niektore antidepresiva. S pozdravom.

Asi mám problem (Jar, 28. 06. 2007 20:01)

Od šestnástich som bola donútená byť silnou, lebo mi zomrel otec, teraz mám štyridsať som mama, s manželom to moc nefunguje a mne začína byť život ťažký. Stále viacej je dní kedy len plačem a pracujem ako to odo mňa očakáva moje okolie, slúžim svojej rodine. Keď som hľadala pomoc- psychickú podporu u manžela povedal , že on mi nemôže pomôcť. Chcela by som si pomôcť sama, hlavne keď ma to drží, ale potom mi je chvíľu lepšie a nechám to tak. Hlavne by som to chcela riešiť čo najďalej od domova. Snažím sa to tajiť, len je to stále ťažšie hlavne pred deťmi, ktoré sú pre mňa všetkým. Možno bude niekto vedieť o lekárovi, ktorý mi dokáže pomôcť a nevysmeje ma, že si vymýšľam. Už ani nepamatám kedy som sa cítila spokojná so životom. Toto je asi prvý krát kedy s tým idem na verejnosť.

kamarat (satiel, 03. 05. 2007 20:29)

pekny den, opisujete pripad, ktory je velmi casto sa vyskytujuci...urcite by mal kamarat vyhladat odbornu ambulantnu psychiatricku pomoc a nedavajte si moc za ciel ho zmenit - najma rychlo, to sa vam nepodari, pokial on sam nebude chciet nieco s tym robit, neurobi s tym nikto nic, s pozdravom, satiel

problem (Sandra, 30. 04. 2007 14:45)

Ahojte, mohol by mi niekto kompetentny poradit. Nasla som si priatela. Ked sme spolu, je mily, pozorny, no proste takmer bezproblemovy. No castokrat mame vymeny nazorov, ked si piseme cez internet. mava take stavy, ked ublizuje tym, ktorych ma rad a vravi, ze si to uvedomuje, no sam nevie preco to robi. povedala som mu, ze chcem pri nom stat, ked bude potrebovat pomoc, no on mi na to odvetil, ze neviem, co z ust vypusatm, ked tvrdim, ze chcem pri nom stat. Ze ked mu je zle, ze mam ist radsej od neho bokom, lebo sa pozna a vie, ze v takom stave moze niekohu velmi ublizit. Ma takisto velmi skresleny nazor na vztahy a zeny - tvrdi, ze vsetky zeny idu len po peniazoch a v momente, ako ich chlap prestane bavit, ho odkopnu.... a take vraj su vsetky. Ked sa ho spytam, ci si to mysli aj o mne, povie, ze nie,ale on je pesimista a radsej je na to pripraveny.Tvrdi, ze najlepsie je mu samemu (pritom kamaratov ma vela). Povedal mi, ze asi pred siestimi rokmi sa predavkoval liekmi.Vraj ho bolel zub, neznasa lekarov, bola noc a tak vzaj najprv ibuprofen, ktory nezabera (vzal ich 8 kusov) a potom siahol po nejakych inych liekoch, ktore ani velmi nepoznal, tie zabrali, ale len na par minut a tak ich pohltal kopu az ho nasla mamka a prebral sa az v nemocnici. Vraj ich mohol vziat okolo 30 a aj lekari sa cudovali, ze je nazive. 2 mesiace bol potom hospitalizovany, mal problemy s oblickami, len neviem na akom oddeleni bol, nechcela som sa pytat, no mam pocit, ze ked to boli 2 mesiace, asi to bola psychiatria.Mam pravdu? Myslite, ze tato udalost moze mat vplyv na to, ako sa chova? ze druhych psychicky uraza, vidi vsetko cierne, no na druhej strane, ked sme spolu je nam dobre. Prosim, poradte mi niekto. Rada by som mu pomohla, no obavam sa, ze nenajdem sposob ako.Este by som dodala, ze nezije vo velmi usporiadanej rodine - rodicia su rozvedeni, no zdielaju spolocny byt. Dakujem. Sandra

depresia (satiel, 23. 04. 2007 10:39)

pekny den, no, zrejme bol u psychiatra, nie psychologa, lebo psycholog nemoze predpisat lieky, to moze len doktor mediciny - psychiater. Niektore predpisuje aj obvodny lekar, ale to vacsinou nie je bohvieco ;) pretoze casto predpisuju benzodiazepinove anxiolytika typu neurol, diazepam, Lexaurin a pod. To je len docasne riesenie a samotnu depresiu neliecia. Antidepresiva byvaju rozne, dnes je osvedceny citalec, zoloft. Ak je pritomna aj uzkostna porucha, odporucaju sa lieky s ucinou latkou paroxetin - napr. Remood, Seroxat...osvedcena je kognitivno behavioralna psychoterapia .Na kazdeho lepsie ucinkuje iny liek, treba skusat, pripadne i zmenit lekara, zatial s pozdravom

ako mu pomoct (mima, 23. 04. 2007 08:07)

moj priatel ma depresie;minuly rok sa mi s tym zdoveryl a po dlhsom rozhovore sa rozhodol,navstivi psychologa.Aj ho navstivil a uzival aj lieky,ktore asi pred troma mesiacmi sam od seba prestal uzivat lebo vraj mu nepomohli.Navstevoval aj vselijake terapie...

depresia (satiel, 19. 04. 2007 23:27)

dakujem ;) no, bipolarna afektivna porucha je casta... treba si ju dostat pod kontrolu a da sa zit uplne v pohode ;)

Odborne (Salome, 19. 04. 2007 13:20)

Kvalitnejsi clanok o depresii som v zivote necitala, a to mam precitanych hodne knih. Ja osobne trpim manio depresivnou psychozou a neviem si pomoct.

iny pohlad (satiel, 20. 03. 2007 11:53)

zdravim, ano suhlasim, depresia cloveku casto ukazwe to o com dovtedy nemal ani ponatia, ale vsetko ma + aj - ;)

Lekari (pokusny kralik, 20. 03. 2007 00:38)

vdaka nasim lekarom sa stalo,ze som s tazkou depresiou behal po svete 3 mesiace bez toho, aby som bral nejake lieky. teraz z odstupom casu musim povedat ze tato epizoda bola celkom sranda, i ked vtedy som to vnimal inak. kto to nezazije nepochopi.normalne mi to aj zacina chybat, lebo ten svet ako som ho vnimal bol uplne iny.bolo to zaujimave vybocenie zo stereotypu slovenskeho zivota.

;o) (sofinka, 21. 12. 2006 22:05)

zvladam, len sa niekdy prilis zamyslam....diplomaticka odpoved bola zabavna, chapem reakcie na skle ;o) thanx Mr.satiel

dep. (satiel, 21. 12. 2006 21:09)

no, na tom predsa nic nie je, ze si k takym ludom empaticka a rozumies si s nim, taki ludia su casto velmi otvoreni, vnimavi atd atd., aj ked s clovekom v tazkej depresii je velmi tazke - az nemozne komunikovat. ale nemusis sa bat ci mas psych. chorobu alebo nie ;) psych. choroba - ak jevazna, znemoznuje ti fungovat v beznom zivote, vtedy je vhodna hospitalizacia, ak si myslis, ze to sama nezvladas v niecom - hovorim obrazne - mozes vyhladat ambulantnu pomoc, nepodcenovat, ale ani neprehanat ;) a ci su ludia na hlavu? jasne, ze kazdy sme INDIVIDUALITA ;)) - to bola akoze diplomaticka odpoved ;)

ofkej (sofinka, 21. 12. 2006 21:03)

:oD potrebovala som vediet ako mam riesit vzniknuty problem bez toho aby som ublizila, skusim ako si navrhoval, dalsi problem...ja sama...najviac si rozumiem s ludmi, ktori trpia "depkami" alebo maniodepr. znamena to ze som podobna? fakt neviem rozoznat hranice...ak je to prilis vztahovacne a neda sa dat aspon akasi odpoved skoncim s vypytovanim....preco mam pocit ze vsetci ludia su trochu "na hlavu"? niekto viac ini menej....

cas (satiel, 21. 12. 2006 20:41)

;)nebol cas na trosku spresnenie problemu? lebo akosi stale nechapem co vlastne potrebujes vediet ;) ak bude presnejsie formulovany problem, bude i presnejsia odpoved ;) s pozdravom

no no (sofinka, 21. 12. 2006 20:09)

Mr.satiel, nebol cas na dlhsiu odpoved? na svojej stranke mas napisane "ak vas z akychkolvek dovodov zaujima psychatria, ste tu na spravnej adrese" ...som teda? co ak ja trpim psychickou poruchou? pliiiz ako mam rozoznat hranice?

no.. (satiel, 21. 12. 2006 16:26)

zdarek, no ja by som mu to povedal byt tebou, velmi jasne, kratko a zrozumitelne...chvilu mozno bude off, ale potom by to mal spracovat, vodnie za nos moze narobit potom este vacsie skody ;)

cuz? ake smiesne :o) (sofinka, 21. 12. 2006 11:28)

Mr.satiel, dik za radu, nemyslim ze som zamilovana aj ja /alebo to uz ani neviem/, len sme si vynikajuco rozumeli a on sa tak priserne zamiloval, ze kazde moje asertivne naznacenie ze je to zatial len predstava sposobovalo znacne vypadky v komke, mas pravdu, vie o sebe aky je a neskryva to, je velmi inteligentny a zaroven je zo seba velmi sklamany a je na liekoch uz styri roky, fakt neviem co mam robit, tak to len udrzujem kym to neskonci sam.....je rozdiel vediet a nevediet ze clovek trpi depresiou? aj sa bojim smajla dat, bo neviem ci sa to hodi...8-)

cuz (satiel, 20. 12. 2006 22:26)

nazdarek, no, pravdu povediac, este neviem, v com je problem, pretoze spominas (budeme si,s dovolenim, tykat - hoci by to mala navrhovat zena ;)) ze sa do teba zamiloval a neviem, ci aj ty donho ;) ale ak som spravne pochopil, tam problem nie je...zakladna rada je - nevodit nikoho za nos, ci je v depresii, alebo nie...najoverenejsie je asertivne jednaniem, priame, uprimne a pravdive...ak dotycny reaguje casto depresivne a sebaponizujuco a sebadehonestujuco, nedovercivo a pod., je dobre povedat mu, ako dany nazor vnimam JA - teda ty ;) - nevraviet mu, ze sa myli a pod, proste on to tak vnima a my mu to nevyvratime, mozme ho akurat upozornit, ze svojim myslienkam by nemusel vzdy doverovat, ze my to vidime inak, ze jeho typ zmyslania je presne popisovany v knihach o depresii a presne zapada....ale ak spominas, ze ma maniodepr., tak taki ludia to maju zvacsa celozivotne a maju uz aky-taky nadhlad, u nas pacienti uz vedia rozpoznavat "normalne" myslienky od depresivnych, akurat ich nevedia ovladat, ale uvedomuju si to, cize v skratke asi tak ;) vela stastia

potrebujem radu, ako kazdy ina :oD (sofinka, 20. 12. 2006 20:29)

bry den Mr.satiel mam otazku....zamiloval sa do mna clovek co trpi manio-depresivnou poruchou, fakt vidi veci skreslene, bojim sa mu naznacit ze to tak nie je, lebo ma typicke depresivne odpovede a strasne veri tomu co citi...ono je toho samozrejme viac, len ma zaujima akoby som mala s nim komunikovat aby z toho vyviazol zivy...thanx

slovko (satiel, 16. 12. 2006 16:50)

no,zazracnym slovkom to asi nepojde ;)

depresie (anonym, 16. 12. 2006 15:55)

mavam casto depresie preto,lebo neviem nast zmysel svojho zivota....neviem co mam robit
07.11.2008 10:44:53
cykloturistika
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one