Nie je pravdou to, čo si myslíme, ale to, čo je pravdou. Občas sa nám podarí mysleť si aj to, čo je pravdou.
Samovraždy – aktuálne i dnes!



Počet prípadov, kedy si ľudia siahajú na život, je i v súčasnosti veľmi alarmujúci. V európskych krajinách predstavuje suicidium (samovražda) vo vekovej kategórii od 15 do 34 rokov po dopravných nehodách druhú najčastejšiu príčinu smrti. Tomuto problému sa venuje i Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Podľa jej štatistiky v roku 2000 zomrelo samovraždou na svete asi 814 000 osôb. Zarážajúci je však i fakt, že pribúda čoraz viac adolescentov, ktorí sa takýmto spôsobom rozhodnú – úspešne či neúspešne – ukončiť svoj život.

Na samovraždu umiera denne na celom svete okolo 1000 ľudí, asi 10 000 sa o ňu pokúša a približne 50 000 sa samovraždou vyhráža. V jednotlivých štátoch je veľký rozdiel vo výskyte samovrážd a samovražedných pokusov. Na Slovensku umiera na samovraždu okolo 20 osôb zo 100 000 obyvateľov a asi 60 zo 100 000 ľudí sa o ňu pokúša.


Historický prehľad

Prejavy samovraždy sa najčastejšie vyskytovali v procese sociálnych či osobných zmien.
Prvé písomné doklady o samovraždách nachádzame v Starom zákone, v ktorom sa uvádzajú štyri prípady suicídia.
Samovražda v antickom Grécku a Ríme sa akceptovala a hodnotila sa ako hrdinstvo, napr. ak bola podmienená snahou uniknúť zajatiu.
V antickom Grécku bola samovražda značne rozšírená , preto ju filozofi, ako Pytagoras, Platón, Sokratés, Aristotelés, zavrhovali. Aristotelés chápal samovraždu ako zbabelosť a Sokratés ju pokladal za zlo , ale pripúšťal samovraždu v extrémnych životných situáciách.
Stoici naproti tomu predpokladali, že tak ako má človek právo na život, má právo aj zvoliť si smrť. Zdôrazňovali však, že človek by si nemal siahať na život len preto, aby sa vyhol utrpeniu.
Už v antickom staroveku sa (známe) samovraždy dávali do súvislosti s duševnou chorobou. Hippokratés hovoril o samovražde v súvislosti s melanchóliou. Najčastejším spôsobom samovraždy bolo obesenie a skok z výšky. V antickom Grécku sa vyskytli epidémie samovrážd v súvislosti s reakciou na spoločenské hnutia.
Boj proti samovraždám sa organizoval verejným bičovaním, ktoré malo vyvolať u divákov pocit viny a strach pred potupením.
Všetky náboženstvá zaujali k samovražde negatívny postoj. Vystupovali proti nim učením o posmrtnom živote, vykúpení, zatratení, odmene a formovali tak všeobecný postoj k samovražednému konaniu. Islam pokladá samovraždu za väčšie zlo ako vraždu. Podľa Koránu má každý jednotlivec určitú dĺžku života, a preto je samovražda neprijateľná. Budhizmus má k samovraždám diferencovaný postoj. V Ázii sa vyskytovala samovražda upálením. V Japonsku sa napr. akceptovalo harakiri a kamikadze. Kresťanské náboženstvá samovraždu odsudzujú a hodnotia ju ako ťažký hriech.
V stredoveku sa pod vplyvom náboženstva samovražda vo všeobecnosti odsudzovala a pravdepodobne aj z tohto dôvodu sú v literatúre skromné informácie o samovraždách. V 18. storočí sa napr. zásluhou osvietenských filozofov zjavili dva prúdy náhľadov na samovraždy – jeden filozofický a druhý sociálno-medicínsky. Osvietenský filozof J.J. Rousseau analyzuje v eseji Nová Heloisa okolnosti, za akých človek môže spáchať samovraždu. D.Hume v diele On Suicide zastáva právo človeka rozhodovať o vlastnom živote. A.Schopenhauer vystúpil proti názorom cirkví odsudzovaním samovraha a obhajoval autoritu človeka, ktorý skončí svoj život vlastnou rukou.
Prínos 18. storočia do poznania suicídia spočíval v odhalení príčin tohto konania, ku ktorým sa zaradili duševné choroby, alkoholizmus, sexuálna uvoľnenosť, kriminalita a nepriaznivé životné okolnosti. Problematika samovraždy sa týmto stáva aj medicínskou otázkou.
Vlastná história systematického štúdia príčin suicídia sa začala v 19. storočí. Medicínsky orientované práce vychádzajú z predpokladu, že je jednou z foriem duševnej choroby.
J.P.Farlet vo svojom diele (1822) založenom na štatistických údajoch rozlišuje priame a nepriame príčiny samovražedného konania. K priamym príčinám zaradil dedičné faktory a rodinné či iné konflikty, medzi nepriame príčiny zaradil rozličné bolesti, telesné ochorenia aj spoločenské vplyvy, za ktoré okrem iného pokladal i náboženský fanatizmus.
J.E.Esquirol (1838) tvrdil, že samovražda je takmer vždy symptómom duševnej choroby, ale nepokladal ju za chorobu sui generis.
Sociálno-psychologické faktory samovraždy, za ktoré sa pokladalo vyčlenenie jednotlivca zo spoločnosti, a sociálne zmeny, dali podnet ku vzniku sociologického štúdia samovraždy. Medzi priekopníkov sociologického smeru patrí T.G.Masaryk (1881) a E.Durkheim (1897). Durkheim pripúšťal aj nesociálne suicídiá, ktoré rozdeľoval na:
psychopatologické – (maniakálne, melancholické, obsedantné, impulzívne, automatické)
psychologické – (imitačné – psychologické napodobňovanie, hereditárne, rasové, podmienené prostredím)
Durkheim svojím dielom položil základy vedeckého skúmania suicídií a k jeho myšlienkam sa
vracajú aj súčasní autori.



Samovražda a samovražedný pokus


Samovražda je uvedomené skončenie života, nech sú už príčiny akékoľvek.
Na základe štúdia empirických poznatkov, sú motivácie tohto konania vo vzťahu primárne buď k biologickým, alebo sociálne psychologickým rizikovým faktorom, prípadne ich kombináciou.
Vo všeobecnosti k biologickým rizikovým faktorom patrí:
pohlavie
depresívna symptomatológia
samovražedné pokusy
abúzus alkoholu
somatické choroby

K sociálno-psychologickým faktorom začleňujeme:
vyčlenenie z rodiny
nezamestnanosť
pocit osamotenia a beznádeje prameniacej z pokusov dosiahnuť dôležité životné ciele, čo vedie k reakcii sklamania alebo syndrómu depersonalizácie.

Rozbor samovražedného konania v prípade samovražedných pokusov ukázal, že v osude
týchto ľudí sa prelínali frustrácie citových vzťahov od mladosti s povahou hypersenzitivity, nevyváženosti a niekedy aj hrubým tlakom spoločensko-historických udalostí.


Bilančná samovražda sa definuje ako rozhodnutie ukončiť svoj život pri pevnom duševnom a telesnom zdraví a plnej duševnej vyrovnanosti na základe rozumovej úvahy a bilancie doterajšieho života, zváženia kladných a záporných vyhliadok ďalšieho života. Zrozumiteľnosť bilančnej samovraždy je relatívna a vždy závisí od interpretácie motívov, či sú racionálne, zrozumiteľné. Napr. podnikateľ pri bankrote si siahne na život, aby pre pozostalých zachránil aspoň časť majetku, preto táto forma samovraždy sa označuje pojmom psychologická samovražda.
Ak chýba túžba po smrti a naopak, nasadenie vlastného života je motivované túžbou zachrániť iného, prospieť svojou smrťou rozhodujúcou mierou celku, vtedy hovoríme o sebaobetovaní. Takáto forma sebaobetovania vychádza z altruizmu a naopak, všetky formy samovraždy sú deštruktívnym činom.
Indukované samovraždy sú výsledkom aktívneho vzťahu medzi induktorom a indukovaným. Induktor objasňuje príčiny rozhodnutia k činu jasne formulovanými zásadami svojej suicidálnej ideológie. Indukovaný spočiatku nemusí súhlasiť s návrhom, ale až pod tlakom induktora súhlasí s jeho rozhodnutím. Rozlišujeme tieto indukované formy samovraždy:
dvojitá samovražda – samovražda vo dvojici, napr. milencov (Doppelselbmord);
skupinová samovražda – suicidálne konanie viacerých osôb, ale pomerne malého počtu (rodinná samovražda, klub samovrahov, sekty)
masová (epidemická) samovražda – zasahuje väčšie skupiny ľudí.

Samovražedné konanie, samovražedný pokus (tentamen suicidii) je také správanie, ktorým si človek vynucuje určitú pozornosť tým, že je ochotný podstúpiť aj riziko smrti. Sebapoškodzovanie predstavuje kategóriu, ktorá má sociálny kontext a sociokultúrne pozadie. Zachádzanie s ľudským telom je determinované sociálnymi okolnosťami a rituálmi, ktoré majú sociálny a kultúrny význam. Tieto okolnosti rozhodujú o tom, ktoré zásahy do ľudského tela možno pokladať za konvenčnú normu (napr.tetovanie alebo piercing) a ktoré už majú charakter sebapoškodzovania v patologickom slova zmysle.
Automutilácia – (self-mutilation) predstavuje sebapoškodenie, kde najčastejšie motivácia vyplýva z psychotickej poruchy a sebapoškodenie môže mať symbolický význam. Príkladom je automutilácia zameraná na určitú časť tela (napr. ruky, genitálie, oči, jazyk) symbolicky vyjadrujúca patologické pocity viny a sebapotrestania pri ťažkej depresii. Bizarná automutilácia sa môže vyskytnúť u pacientov trpiacich schizofrénnym ochorením. Automutilácia sa môže tiež vyskytnúť ako vedľajší produkt neobvyklých sexuálnych praktík sadomasochistického charakteru alebo u osôb s poruchami osobnosti v záťažových situáciách, ako je napr. trestné stíhanie, pobyt vo väzení, nedobrovoľná hospitalizácia, a môže mať účelový charakter.
Sebapoškodzovanie – (self-harm, self-injury, self-wounding) je termín, ktorý je najčastejšie spájaný s vedomým, zámerným, často opakovaným sebapoškodzovaním (sebazraňovaním) bez vedomej suicidálnej motivácie, v ktorom dochádza k narušeniu telesnej integrity, bez závažného letálneho dosahu. Najčastejšie ide o rezné poranenia kože, zápästia, predlaktia, chrbtu ruky, škrabance, vyrezávanie znakov do kože. K sebapoškodzovaniu bývajú používané ostré predmety, napr. žiletka, sklo. Ďalšou formou sebapoškodenia je popálenie, napr. cigaretou alebo zapaľovačom. Uvádzané motívy pre sebapoškodzovanie sú rozličné, najčastejšie uvádzaným motívom býva pocit hnevu na seba samého, úľava od napätia, niekedy tiež prianie zomrieť. Sebapoškodzovanie je považované za jeden zo znakov narušenej osobnosti, najčastejšie hraničného charakteru. Niektorí autori však sebapoškodzujúce konanie koncipujú skôr ako návykovú poruchu (addiction) než ako znak špecifickej poruchy osobnosti. Do okruhu sebapoškodzovania býva zahrnuté i predávkovanie liekmi, ktoré je opakované a nie je u neho patrný priamy suicidálny motív. Aj keď v sebapoškodzujúcom chovaní môžeme nájsť apel na okolie, nebýva snaha o získanie pozornosti okolia jediným motivačným mechanizmom.
Syndróm zámerného poškodzovania (deliberate self-harm) predstavuje širšie pojatie sebapoškodzujúceho chovania, ktoré je vydelené z kategórie suicidálnych pokusov a zahrnuje sebapoškodzovanie ako špecifický patologický prejav u porúch osobnosti (hraničné, histriónske, disociálne, mnohopočetné poruchy osobnosti), alebo u pacientov s poruchami príjmu potravy (najmä mentálna bulímia) a pacientov závislých na návykových látkach.
Syndróm porezaného zápästia (wrist-cutting, slashing) má charakter sebapoškodzovania, v ktorom dominuje porezanie, typicky na zápästí a predlaktí, ktoré nemá vedomý suicidálny motív. Popisuje sa , že afektívne prejavy, ktoré sprevádzajú sebapoškodzovanie, majú špecifickú dynamiku a priebeh. Pacienti prežívajú tenziu a dysfóriu. Sebaporezanie vedie k úľave a k opakovaniu tejto činnosti. Osoby, ktoré sa režú, majú snahu proti tomuto jednaniu bojovať, ale pri snahe ovládnuť sa prežívajú napätie, dysfóriu, zlosť, afektovú kombináciu, ktorá vedie k opakovaniu sebapoškodzujúceho jednania.
Predávkovanie liekmi (self-poisoning, overdosing) predstavuje neindikované, neprimerané alebo nadmerné užívanie dávky liekov bez zreteľného suicidálneho úmyslu. Predávkovanie býva často opakované. Môže ísť o lieky, ktoré boli pacientovi predpísané alebo ktoré patria niekomu z rodiny, ale i také, ktoré náhodne nájde v domácej lekárničke.

Prvá pomoc pri suicidálnych myšlienkach a tendenciách

Suicidálne myšlienky a tendencie sú charakterizované verbálnymi či neverbálnymi prejavmi toho, že ich nositeľ sa zaoberá myšlienkami na samovraždu. Môžu byť prítomné skryté či otvorené suicidálne výroky a vyhrážky.
O samovraždách existuje, žiaľ, v spoločnosti veľa mýtov a nesprávnych predstáv:
„Keď sa niekto rozhodne, že spácha samovraždu, nikto mu v tom nemôže zabrániť.“ Veľa ľudí, ktorí sa pokúšajú o samovraždu, sa pohybujú medzi túžbou žiť a zomrieť. Ich postoj k výsledku samovražedného jednania je ambivalentný. Keď sa im dostane včasnej pomoci a primeranej liečby, je možné ich od samovraždy odvrátiť.
„Kto o samovražde rozpráva, ten ju nikdy nespácha.“ Ide o veľmi rozšírený a nepravdivý mýtus. Opak je pravdou. To, že niekto o samovražde hovorí, je dôkazom, že samovražda je obsahom jeho myšlienok. Je spravidla vo väčšom ohrození než ten, kto o nej nehovorí.
„Ľudia, ktorí sa pokúšajú o samovraždu, nehľadajú pomoc.“ Je dokázané, že väčšina ľudí, ktorí spáchali samovraždu, hľadali lekársku pomoc v poslednom polroku pred svojím činom a rovnako dávali najavo svoje pocity pre okolím. V každom suicidálnom akte je obsiahnuté volanie o pomoc.
„Samovražda prichádza bez varovania.“ U ľudí, ktorí sú ohrození suicidálnym jednaním,
môžeme pozorovať dosť dlhú dobu rôznych známok psychického napätia, poruchy spánku,
telesné problémy a pod. Ide o tzv. presuicidálny syndróm.
„Každý, kto sa pokúsi o samovraždu, musí byť šialený.“ Mnoho ľudí, ktorí sa pokúšajú
o samovraždu, netrpia šialenstvom, ale môžu byť depresívni, môžu pociťovať bezvýchodiskovú situáciu a neveria, že existuje iná životná alternatíva.
„Keď sa niekto pokúsi o samovraždu, je ohrozený samovražedným jednaním navždy.“ Osoby,
ktoré sa pokúšajú o samovraždu, trpia týmto stavom len v určitých obdobiach svojho života.

Varovné signály netreba podceňovať. Každý lekár, ktorý vyšetruje takto postihnutého, si musí položiť niekoľko otázok:
Je úvaha o samovražde myslená vážne?
Aký je motív týchto myšlienok?
Je prítomná psychiatrická porucha?
Je možné zvládnuť stav bez hospitalizácie?

Pre odborné posúdenie týchto otázok je spravidla nutné psychiatrické vyšetrenie. Pokiaľ je riziko
suicidálneho jednania významné, je nutné pacienta hospitalizovať. V prípade, že nie je prítomné závažné psychiatrické ochorenie, je možno využiť v súčasnej dobe sieť krízových centier. Pokiaľ však pacient nesúhlasí, prípadne je diagnostikovaná hlboká depresia alebo iné závažné psychiatrické ochorenie, je nutné pristúpiť k hospitalizácii v lôžkovom psychiatrickom zariadení, a to i napriek odporu postihnutého. Akútne suicidálne nebezpečie naplňuje kritériá nebezpečnosti sebe pre pobyt v zdravotníckom zariadení bez súhlasu pacienta.

Prvá pomoc pri akútne hroziacom suicidálnom jednaní

Neexistuje jednoduchý a jednoznačný návod, ako zasiahnuť pri akútne hroziacom suicidálnom
jednaní. V každom prípade je potrebné rýchlo zhodnotiť situáciu a naviazať s postihnutým kontakt. Je potrebné sa vcítiť do jeho silných emócií. Pomôcť môže i náš navonok kľudný postoj (napriek tomu, že vnútri kľudný nie sme) a direktívnosť pri podpore adaptívnych stratégií riešenia životných problémov a zamedzenie neadaptívnych. Cieľom zásahu je zabrániť sebapoškodzujúcemu jednaniu a odviesť pacienta do bezpečia. Potom by malo opäť nasledovať odborné psychiatrické vyšetrenie s rozhodnutím, či pre ďalšiu starostlivosť a bezpečie pacienta bude postačovať ambulantná starostlivosť, alebo stav vyžaduje hospitalizáciu.

Krízové intervencie

Na rozdiel od prvej pomoci, ktorej účelom je zvládnutie akútneho stavu a zabránenie
autodeštruktívnemu chovaniu pacienta, úlohou krízovej intervencie je tiež liečebný zásah orientovaný do budúcna. Krízová intervencia by mala zvládnuť nasledujúce úlohy: zabrániť akútne hroziacemu suicidálnemu jednaniu, objasniť konflikty a problémy, ktoré motivujú k suicidálnemu jednaniu, diagnostikovať prípadnú duševnú poruchu a zaistiť psychiatrickú alebo psychologickú starostlivosť.

Krízová intervencia musí byť tiež zameraná na vylúčenie rizika opakovania neadaptívneho chovania.
Niektoré psychoterapeutické zásady krízovej intervencie:
Je nutné naviazať s postihnutým kontakt a ten ďalej rozvíjať
Je potrebné udržať komunikáciu
Musíme dať pacientovi najavo svoju empatiu, neznamená to však súhlas s jeho jednaním
Je nutné porozumieť suicidálnemu jednaniu ako volaniu o pomoc
Je treba spoločného hľadania alternatívneho riešenia problémov
Je potrebné hľadať alternatívy i pre budúcnosť, pre riešenie budúcich kríz
V prípade duševnej poruchy pri hroziacom opakovaní samovražedného jednania je nutné zaistenie následnej starostlivosti.


Samovraždy a samovražedné konanie existovali pred tisíckami rokov a existujú i teraz. Príčiny tohto konania sú rôzne. Vždy sa však dá ľuďom, ktorí sa takýmto zúfalým činom pokúšajú siahnuť si na život, pomôcť. K tomu však i my potrebujeme mať dostatočné vedomosti o tejto problematike a dúfam, že aj tento článok k tomu aspoň trochu pomôže.

P.Murín




Literatúra:

KAFKA, J. a kol.: Psychiatria. Martin, Osveta 1998.
KOUTEK, J. a KOCOURKOVÁ, J.: Sebevražedné chování. Praha, Portál s.r.o. 2003.
PRAŠKO, J.: Co je to deprese a jak se léčí. Praha, Triton 1999

Komentáře

Přehled komentářů

pre elen (biba, 15. 10. 2007 22:27)

icq biba 484-517-789

dufam (biba, 15. 10. 2007 22:18)

dufam elen ze si niekde poblizku ja som z kosickeho kraja

Biba (Elen, 15. 10. 2007 22:14)

teraz Ti ja napíšem vybodni sa na všetko myslí ako si napísala na to ako budeš nakupovať deti budú veľké a teraz ťa tie deti potrebujú i keď ja som na tom podobne nemáš mail alebo máš icq keď nie stiahni si ho zadarmo tam sa dá podiskutovať

dakujem (biba, 15. 10. 2007 22:14)

a manzel prisiel asi o 20.00 hod najedol sa a drcol sa pred telku a tym to prenho zhaslo......ja to po17 rokoch manzelstva totalne dlabem caw.

Biba (Elen, 15. 10. 2007 22:11)

niet za čo rado sa stalo

dakujem (biba, 15. 10. 2007 22:10)

elen dakujem Ti za super web aspon trochu mi to zdvihlo náladu ktorá bola na bode mrazu. moju mamu maju operovat menia jej klb už tretí krát stále má barlu a kratšiu nohu je postihnutá už od narodenia teraz má strach aporiadne depky predstav si dnes k nám prisla a ja som ju povzbudzovala a vravela že sa na mna moze vo vsetkom spolahnut a ze s nov vsade pojdem atd... a len co odisla mna chytila depka revala som vykricala som sa na deti začala s nervami varit lebo ja varim vela lebo mam chlapov na stavbe a piect kolac je 22.00 hod kukam do pocitaca pisem oddychjem a neviem co ma zajtra caka vsetko ma boli ledva pisem a pri tom placem chcem spat, okupat sa kukat film asi mam fakt daco s nervami chcem urobi vsetko naraz a fyzicky nevladzem mam na to zlost a preto mam chut sa ........zabit. no povedz elen mozem to urobit?

samovražda (Elen, 15. 10. 2007 09:30)

ja som kojila do 3 rokov, tiež to nezvládam manžel chodí neskoro dennodenne domov nič mi nepomôže lebo tiež maká ani vodu deťom nepodá, nenaberie si sám jesť šak ja som doma chápem že je unavený ale aj ja mám toho dosť potrebujem aby mi s výchovou pomohol som na všetko sama a mám toho dosť

pre biba (elen, 15. 10. 2007 09:27)

na vyšetrenie nie nemám dobré skúsenosti a tá káva to by mi prospelo pozvanie prijímam napr. sa stretávam v kaplnke na www.horiaciker.sk to mi pomáha lepšie ako vyšetrenie zatiaľ kedy ta káva ?

pre elen (biba, 14. 10. 2007 22:29)

moja mila chod pekne kniekomu na vyšetrenie prosím raz sa stretneme niekde na kávu a budeme sa všetkému smiať čo sme zažili a prežili pozývam ťa ideš?

prezivanie (biba, 14. 10. 2007 22:24)

tak dneska bola nedela a ja som nesla do kostola úplne som prestala chodiť odkedy sa mi narodil syn. ma 4 a pol roka a ja ho este stale kojim no si to vyzaduje je alergik. doma bol bordel, kopa nevyzehleného prádla variť obed piecť kolač lebo manžel by to bez sladkeho neprezil atd atd...kolko krat za den som na TO myslela asi 100krat raz som povedala manželovi že sa zavraždim vytresol na mna oči a povedal "tak to už urob" a ja tak velmi chcem a nemožem verim že bude aj lepšie deti vyrastu a vyženiem ich z domu bez milosti žiadna nevest ani zať a konečne bude žiť ako ja chcem budem podnikať voziť sa na aute kupovať si veci, skrátka staviam vzdušné zámky no dačím musím svoju myseľ zamestnať lebo už som zasla prílis daleko už uvažujem nad tým ako TO urobím a to nie je dobre, musím zájsť pre lieky za psychoškou. Je vo mne hnev ze som taka slaba a neviem sa nad vsetko povzniesť a netráoiť sa nad kazdým hov.......

prezivanie (monika, 14. 10. 2007 21:55)

ja na smrt myslim nie preto ze by som sa nudila ale ja jednoducho neverim ze prestanem existovat.niekedy si pripadam ako blazon,lebo hoci 2 mesiace nerobim ,lietam ako handra. mam brigady,pridem domov ak stary neupratal tak podme do toho,dcera ma poruchy ,tazko sa uci,to trva aj 3 hodiny kym sa ako tak naucime,potom medzitym varit ,ist so psom von a vecer si sadnem narobena ako kobyla a tak rozmyslam- a kedy budem zit-... zato moj stary skoro kazdy piatok sa ide zabavit lebo" on celyx tyzden maka a potrebuje sa odreagovat" . a toto ma doraza,naco vlastne zit,a co budem robit potom... mozno som sebecka ale mna takyto zivot nebavi...to nieje zivot ale prezivanie...

samovražda (elen, 14. 10. 2007 14:45)

nie je to také jednoduché biba vykašľať sa keď mi to dennodenne hovorila nemôžem sa toho zbaviť pocit a nutkanie je silnejšie ako ja a moja vôľa

elen (biba, 13. 10. 2007 23:36)

nerob to elen a na matku sa vybodni ja som mala tak babku ale už je na štastie na pravde božej mam aj nepriatwľov ktorý by si určite priali moju smrť ale ja im tu radosť nespravim !!!!!!!!!!!!!!!!!!

samovražda (Elen, 12. 10. 2007 12:17)

ja na samovraždu myslím už od mala. Viac menej ma na ňu nahovárala matka výrokom dennodenným "bodaj by si zdochla do rána" a odvtedy túžim zomrieť. Aj som sa pokúsila ale nikdy to nevyšlo. tak vždy skúšam znovu. Psycholog mi poradil mať deti. tak mám dve. som 5 rokov na materskej a zavretá medzi štyrmi stenami nemám na čo iné myslieť. aj keď nechcem mám to v hlave zakorenené neviem ako sa toho zbaviť. veď mám dve deti a manžela, lenže čo keď tie myšlienky mi chodia po rozume. manžel si myslí že ma to prešlo nechcem ho zbytočne zaťažovať a tak verím, že sa mi podarí toho zbaviť alebo sa mi to podarí....

osud (biba, 11. 10. 2007 21:05)

mam taky pocit monika že mas poriadnu depku ale aj takmer rovnake pocity ako ja, no pravda je o mojom zivote že neviem kde mi hlava stoji od tolkych povinnosti ktore mam a každy den je ich viac a viac. pripadam si ako škrečok v klietke ked beha stale dokola v tom svojom kolese potrebujem vychovavateľku pre deti, upratovačku, kuchárku, záhradníka, milenku pre svojho manžela"ktora by ma zastupila" ekonomku do firmi namiesto mna taxikarku co ma bude vozit gazdinú co mi nakupi atd...no nic navšetko som sama ale dnes som si spravila radosť a asi 20 min. posurfujem na nete. aj taka mala radost ma posunie dalej a da mi silu zit... najhorsie na tom je ze ja osobne vo svojom zivote sa spolieham len na seba a viem že je niekto komu mozem bezvýhradne doverovat a ten niekto je BOH fakt mi už nikto iny neostal a doteraz ma nesklamal aj ked ja jeho uz 1000-krat

nebavi ma zivot (monika, 04. 10. 2007 22:49)

mna nebavil zivot uz ako dieta.casto som rozmyslala coje po smrti,a aka je smrt. ja sa smrti nebojim a nic by to so mnou nesporavilo keby som sa dozvedela aj dnes datum smrti.pritom mam pre koho zit. mam 2 dcery a muza ktory sa mi protivy zo dna na den. ale kvoli nemu by som sa nezabijala,to urcite nie. mna nudi zit.mozno je to cudne ale ja sa na smrt tesim.no dufam ze nezomriem nasilnou smrtou. na samovrazdu som ZBABELA ,nepokusala som sa o nu,co ak sa to nepodari_...

ˇmajte rozum ludia (biba, 02. 10. 2007 22:16)

majte rozum ľudia. aj ja to niekedy vidim čierne ale nakoniec sa na to vyspím. beriem lieky ale mam pocit ze na mňa spadene celí vesmír. chcem sa zbaliť a odýsť nieka daleko no nemôžem mam syna a dceru a manžela som sama zo svojimi pocitmi, pisem a placem zajtra ma caka ťazky deň, pracujeme v jednom kole už nevládzem a treba na inkaso, hypotéku do školy na jedlo.....a ešte k tomu problemy celej rodiny idem sa zblázniť ..ako dalej z tohto kruhu? SAMOVRAŽDOU? to by teda bol gól...nádych výdych a ide sa ´dalej cawte

ad sfgdfbhf (satiel, 20. 09. 2007 18:48)

No ved a kto im brani? ked sa chce zabit, zabije sa.

ad alexander (satiel, 20. 09. 2007 18:47)

Pisli ste to iba oznamit, alebo hladate pomoc?

fvfgfd (sfgdfbhf, 15. 09. 2007 03:20)

podla mna by samovrahom nikto nemal branit. ked sa niekto neciti dobre na tomto svete tak preco ho tu chcu druhy drzat? nokto by sa do toho nemal starat, ak sam samovrah nepoziada o pomoc. to je moj nazor a hovorte si co chcete!!!!

Alone (alexander213, 14. 09. 2007 10:37)

Smrt.. tolko ludi sa jej desi.. ja som sa uz pokusil o samovrazdu trikrat. Raz velmi vazne a prebral som sa po 24hodinach v nemocnici. Bol som aj lieceny ale nechem uz nic iba zomriet... Dalsi pokus urcite dokazem doviest k dokonalemu suicidu..

Len sa pytam... (lostalone@azet.sk, 11. 09. 2007 18:02)

Ye tu niektho kto sa xce naozay zabit? moye ICQ 455-183-518

POKRACOVANIE OD MIRKY (axafriends@azet.sk, 04. 09. 2007 13:25)

ambulancia ako vsetky ine.Ked niekoho boli dva roky zub ide k zubarovi.Neni ziadna hanba mat v dnesnej hlupej dobe vlastneho psychiatra.V AMERIKE HO MA KAZDY.A na Slovensku sa mlci o takych chorobach pretoze sme nevyspela krajina.Mia vedia to tvoji rodicia??Pis si moje otazky a odpovedz hlavne pravdivo lebo klamala by si iba seba samu...Vies PRECO ta posielam k lekarovi???LEBO JE TO VELMI DOLEZITE PRE TEBA A PRE TVOJU BUDUCNOST.A JE JEDNA VEC KTORU BY SI MALA VEDIET-TOTO OCHORENIE SA STRACA POD KONTROLOU A CASOM KED PRIDU VACSIE PROBLEMY BY SI ZNOVU NASLA ULAVU V TOM ZE SA POREZES.PROSIM TA ZBAV SA TOHO CIM SKOR CHOD TO POVEDAT LEKAROVI VYPLUJ TO NA VONOK POVEDZ TO MAME
NEDUS V SEBE TO CO ROBIS-VER MI!!!PRETOZE TA PRIPRAVIM TERAZ NA JEDNU VEC-TOTO OCHORENIE SA TAK VELMI STRACA POD KONTROLOU ZE AK NEPOJDES K LEKAROVI za rok alebo dva mozno tri SI NEBUDES REZAT IBA RUKY AL POTOM AJ NOHY A CELE TELO A STANE SA TO NAVYKOVYM TO ZNAMENA ZE TO BUDES OPAKOVAT.TY BUD RADA ZE TI PISEM
SERIOZNE PRAVDU MAS STASTIE ZE SOM SI TVOJ CLANOK PRECITALA.A HLAVNE NIC NEIGNORUJ JA SOM TI VENOVALA HODINU A POL MOJHO DRAHOCENNEHO CASU ABY SOM TI PRIBLIZILA REALITU OHLADOM LIEKOV.UZ NECAKAJ ZE TO LEN SAMO PREJDE ANI POKAZENY ZUB SA NEVYLIECI SAM POKAZI SA ESTE VIAC-NEZABUDNI PROSIM A KAZDU JEDNU VETU CITAJ POZORNE A ODPIS MI AJ HNED.ESTE LEN DOSPIEVAS A JE VELMI DOLEZITE TA ZACHRANIT V TOMTO VEKU.JE TAZKE ABY SI TO OVLADLA VOLOU SAMA JE TO CHOROBA TAKMER NEOVLADATELNA JA TI PISEM PRAVDU MAM LEKARSKU FAKULTU A VO PSYCHIATRI VYNIKAM KED SOM SI PRECITALA TVOJ CLANOK BOLO MI HNED JASNE O CO IDE.NAPIS MI PROSIM TA KEDY SI SA NAPOSLEDY DOREZALA.A PISALA SI ZE MAS RUKU CELU ZJAZVENU- NEVSIMLA SI TO TVOJA OBVODNA LEKARKA??????BER MA AKO KAMARATKU A PIS SI SO MNOU JA SI VZDY NAJDEM CAS SI TA VYPOCUT A HLAVNE SA TI BUDEM SNAZIT POMOCT AZ NEKRACAS DOZADU ALE DOPREDU AHOJ MIRKA

PRECITAJ SI MIA (axafriends@azet.sk, 04. 09. 2007 13:22)

Mia ahoj.Som MIRKA MAM 24 ROKOV a na internete som si az teraz precitala tvoje marcove stranky.Ja viem je september ale mozno sa u teba nic nezmenilo a mozno cakas ze to prejde. Mia pozorne ma pocuvaj!!Teraz budem tvoja najlepsia kamaratka a to co ti poviem nesmies brat na lahku vahu.Ty si teraz este neuvedomujes presne co robis ale na zaciatok ti chcem povedat ze DA sa TO LIECIT .
To co robis ze sa porezes sa nazýva Sebaposkodzovanie-Da sa to liecit opakujem.
Trpi tim vela ludi len robia chybu ze sa skryvaju!!!Chcem vediet Kolko mas rokov??
Mas 16 ako si pisala??Robis to dva roky?Pozorne citaj-Zaciatkom 13 rokov sa u deti zacina prejavovat taketo sebaposkodzovanie ked byvaju nervozne napr.zo skoly.
Cim skor to povedia tym lepsie...Vratim sa ktomu.Ak chces vediet co sa s tebou deje je to presne to ZE myslienky ktore si mala v hlave ktore ta suzovali si ukazala na vonok tela tym ze si sa porezala.Vsetky svoje emocie si vyplavyla na povrch tela porezanim.Vies preco???LEBO SI NEBOLA LIECENA!TREBA NAROVINU PRIST ZA PSYCHIATROM POVEDAT MYSLIENKY KTORE TA MUCIA a LIEKY KTORE DOSTANES BUDU NAOZAJ
VYPLAVOVAT TVOJE ZLE MYSLIENKY A TY SA NEBUDES REZAT.STANOV SI PRIORITU-NEBAT SA PSYCHIATRA !!!!Lieky ktore dostanes su NENI lieky ktore ta hned omamia su to lieky ako ked ma niekto zapal pluc a dostane antibiotika.Ani nevie ze ich uzil a pritom ucinkuju.Dostanes lieky ktore ti napriklad upravia serotonin v mozgu a tebe vymyznu zle myslienky.DALSIA DOLEZITA VEC-NIKDE NENI NAPISANE ZE MUSIS BYT
HOSPITALIZOVANA.To znamena ze lieky mozes uzivat doma alebo v ambulanci.Hospitalizuju sa vacsinou pacienti ktori pridu s pometenim vedomim a vtej chvili by si mohli ublizit.Ale mam pocit ze u teba sa vyskytuju aj stavy kedy zmyslas normalne TAK DIEVCA HNED ZAJTRA RANO UTEKAJ NA AMBULANCIU PSYCHIATRICKU A OBJEDNAJ SA ALEBO POVEDZ SESTRICKE ZE SA SEBAPOSKODZUJES NECH TA OBJEDNA SKOR.JE to

vdaka, (miska, 04. 08. 2007 14:24)

a mozem sa este opytat, kolko stoja sedenia s psychologom?

odpoved (satiel, 04. 08. 2007 09:22)

ahoj, no, neviem ake vazne boli tie pokusy o samovrazdu, ale urcite by si sa naozaj mala pozhovarat bud s psychologom, alebo este lepsie s psychiatrom, on urci dalsi postup. Blaznive nie je vyhladat psychiatra, ale ostavat sa vedome trapit sama ;)

potrebujem radu (miska, 03. 08. 2007 20:21)

mam 16 rokov a asi trikrat som chcela spachat samovrazdu...teraz som v pohode ale aj tak si myslim ze by som mala so sebou nieco robit, nedokazem o tom s nikym hovorit iba ak s psychologom.avsak potrebujem si byt ista ze on nespravi ziadne blbe opatrenia, ja nie som blazon, ja sa len potrebujem pozhovarat

kniha (satiel, 04. 07. 2007 22:12)

ja odporucam: http://www.artforum.sk/index.php?mod=catalog&section=4&detail=6725

yyy (Katka, 04. 07. 2007 21:10)

nasla som ties velmi zaujimvu stranku pre samovrahov ktori uvazuju ako na to: http://ariat.blog.sk/detail.html?a=f329f3f33ecb5f8090db97f8bd367966
odporucam precitat vsetkym:))

xxx (Katka, 04. 07. 2007 20:40)

Pre ludi ktori radi citaju(kniha o styroch samovrahoch)..Nick Hornby: Dlouha cesta dolu

samota (Čo ďalej?, 28. 06. 2007 14:10)

Nie je ľahké skončiť štúdium a nie je ľahké ísť ku psychiatrovi.Ľahko sa to povie,ale ťažké je odhodlať sa k tomu.A ťažké je vôbec o tom hovoriť. Ani by som o tom priamo nikomu nepovedala.Mamina by sa trápila a určite by naliehala,aby som nechala školu.Nikto doma nevie,že mám problémy. Väčšinu času sedím na intráku a domov prídem len sem-tam,keď je čas.Keď sa trápim,tak si ľahnem do postele a pospím si.Vtedy aspoň nemyslím na problémy.Keby sa takto tie problémy vyriešili....

skola (satiel, 28. 06. 2007 09:52)

Zdravim. Citit od Vas akusi dysforiu, nedoveru v seba, nedoveru v buducnost. Neviem do akej miery Vas zamestnavaju myslienky na samovrazdu, ale ak to trva uz dlhsiu dobu, mali by ste navstivit psychiatra, aby Vam predpisal antidepresiva, budete mat viac energie, nebudu sa vyskytovat cierne myslienky. Zdravie mate len jedno, tak si ho treba strazit. Ak Vam studium vsak prinasa iba same negativa, nemate dovod v nom pokracovat. S pozdravom

čo ďalej? (samota, 28. 06. 2007 01:39)

Veľmi sa cítim osamelá, mám rodinu,chodím do školy a predsa sa cítim osamelá. Študujem a vôbec neviem,či celé to štúdium bude mať nejaký význam. Milujem svoju školu, všetko, čo s ňou súvisí,ale je moc náročná a bojím sa, že som výberom tejto školy som si postavila až príliš moc vysokú priečku aj keď som po tejto škole túžila celú večnosť. Myslím na samovraždu, ale bojím sa. V škole nestíham. A to som len prváčka. Čo budem robiť v ďalších ročníkoch, keď už teraz nestíham?Bojím sa,že tu školu nezvládnem a budem musieť odísť. Mnohí už odišli. Bojím sa, že zlyhám a nechce sa mi už žiť. Stále sa cítim osamelá a určite si za to môžem aj sama. Som introvert a keď sa niekto pokúša so mnou zblížiť ja utekám!!!

neviem (trnka, 25. 06. 2007 15:02)

a dôvod???????????

samovrazda (satiel, 23. 06. 2007 15:35)

no , kedze pisete , ze "nikto" Vam nevie pomoct, predpokladam, ze ste skusili uz vsetkych ;)

neviem (aaaaaaaaaaaaaa, 23. 06. 2007 14:02)

ja chcem strašne zomrieť a nikto mi nevie už pomôcť

ad mia (satiel, 14. 03. 2007 16:20)

ahoj, kedy sa ja dostanem k netu neviem nikdy do predu ani sam ;)
inak, odporucam ist k tej psychologicke ale zaroven aj za psychiatrom, psychologicka ti nemoze predpisat lieky. Ale kludne by to mohla byt prva volba.
Ak sa sebaposkodzujes, naozaj mozes byt hospitalizovana proti svojej voli - je na to paragraf, neviem uz presne cislo, musel by som hladat, je to v zakone o zdrav. starostlivosti niekde v sekcii "informovany suhlas pacienta", ten sa nevyzaduje "pokial osoba ohrozuje seba alebo okolie" vtedy ta proste mozu odviest a hospitalizovat, potom sa informuje prislusny obvodny sud, ktory zvacsa do 7 dni rozhodne, ci je hospitalizacia opravnena alebo nie, zvacsa rozhodne , ze opravnena je, u sebaposkodzovani a pokusoch o samovrazdu takmer vzdy. s pozdravom, peter

ahoj (Mia18, 12. 03. 2007 20:26)

Mojko,da sa tu s tebov aj popisat,alebo vzdy len takto nechavat odkaz? ak ano napis mi prosim ta cas v ktorom by to bolo mozne,,

dakujem... (Mia18, 12. 03. 2007 08:39)

vies u mna je to take zvlastne,porezem sa vzdy ked mi je zle,a placem,moje podvedomie akoby kontrolovalo po kazdom jednom pasiku ci je to dost viditelne aby to niekto konecne uvidel,ale potom to cele tyzdne schovavam,priatela som dobre nenehala ked si to chcel pozriet.a aj to videl,nerozumiem tomu,,,
jedna baba ktora je anorektickou,(co je podla mna podobna vec ako sebaposkodzovanie,pretoze clovek vedome nici svoje telo,a nevie s tym prestat),mi chce strasne pomoct,dala mi cislo vraj vybornej psychologicy v BB,ku ktorej chodi aj ona,,
niekde som citala ze ked clovek poskodzuje sam seba, a mysli na samovrazdu, mozu ho bez jeho suhlasu odviest na liecenie,,je to tak?

sebaposkodzovanie (satiel, 11. 03. 2007 17:03)

ahoj mia, dik za stranku, zaujimava a dobre urobena.
No, so sebaposkodzovanim - pokial nie je psychoticke - je to tak: v sucasnosti sa skor nez k porucham osobnosti dava do suvisu "navykova porucha" - nieco ako droga. Casto si tym dotycny vynucuje pozornost, lutost od inych, chce tak s nimi manipulovat, inkoedy sa chce potrestat a pred inymi to taji, chce potrestat svoje zdrave "ja", lebo mu zavidi a nemoze sa zbavit toho "zleho". Ale to su vsetko uvahy a dalo by sa v nich pokracovat. Pri sebaposkodzovani casto dotycny pocituje uvolnenie a preto sa k nemu vracia. Nevyriesi sa to rychlo, chce to dlhodobu psychoterapiu i farmakoterapiu, velmi sa osvedcuje napr. Citalec - antidepresivum na baze inhibitorov spatneho vychytavania serotoninu, liek neutlmuje, akurat dava do normalu neurotransmitery v mozgu, neviem ci uzivas nejake antidepresiva, ak hej, skus ich vymenit, na kazdeho zabera nieco ine. Citalec je vhodny aj pri uzkostnych poruchach. Dalej ide o priatelov, je dobre aby si sa o ten problem delila s ludmi, ktorym doverujes, ventilovat to ta het ;) AK mavas navaly uzkosti, treba siahnut aj po anxiolytikach, nie je to hanba. Nezostavan schvalne a dobrovolne CHORA, je dobre, ze o tom pises a snazis sa proti tomu nieco robit. Dolezite su okrem fyz, psych, i socialne a spiritualne potreby. Neda sa zmenit alebo ovplyvnit len jedna oblast. Zatial s pozdravom.

satiel.. (Mia18, 11. 03. 2007 15:51)

mozno nikto netusi ako nas je vela,kolko ludi fyzicky ublizuje sebe samemu..preco to je tak? sme blazni?
koho to zauima, snad vsetko vysvetli stranka:
www.monix.mysteria.cz

satiel.. (Mia18, 11. 03. 2007 15:48)

porad mi...prosim

pre miu (satiel, 11. 03. 2007 10:21)

dik za pribeh

čierny anjel (Mia18, 10. 03. 2007 18:25)

Zasa som tu ,chodim kontroloat ci nahodou niekto nenapisal,ale nic,skoda,ak by mi niekto vedel poradit,alebo ma tiez taky problem, alebo pozna niekoho kto mi pomoze alebo ma pochopi,m alebo ak chce niekto na mna len reagovat na, to co tu pisem, mozte mi pisat aj na mail: axafriends@azet.sk

par viet k teme... (Mia18, 10. 03. 2007 16:16)

"Ked raz spadnes na zem,aj ten najblizsí ta po chvili prekroci, utrie si nohy a pojde dalej"
"Vychutnaj si dnesok a jeho horku chut, pretoze zajtra bude este horsie"
"kazdym dnom mas pocit ze ty si ten ktory vsetko kazi a nici.Pritom jediny komu ublizujes si ty sam"
"naco sa trapit,a cely zivot plakat ked aj tak dojdeme do spolocneho ciela.preco nedojst donho skor ako ostatny."
"tvoje problemy su pre inych ludi banalne,tvoje smutne oci len pretvarkou,az ked navzdy prestanes dychat,uvedomia si ze si ich prosil o pomoc."
"za svoj zivot zaplatis smrtou"
"Nikto neumiera prilis skoro pretoze nikto nemal zit dlhsie nez zil"
"nadej neumiera posledna,posledny umieras ty, a tvoja nadej umreela prave vcera"
...................................................
Moj anjel isto nema ruky,lebo by ma pohladil ked mi je smutno,moj anjel isto nema nohy lebo by kracal predo mnou,moj anjelisto nema usta,lebo by mi povedal co cchem pocut,moj anjel isto nema aniusi,lebo by pocul ako placem,moj anjel isto nema kridla lebo by ma do nich ukryl pred svetom.moj anjel isto nema srdce,lebo keby mal nenehal by ma trpiet,.Moj anjel isto nieje..,Lebo by ma nenehal zit.."
(toto pisem ked mi je najhorsie,,je to chore,ale tak sa citim..)

čierny anjel strazny (Mia18, 10. 03. 2007 11:58)

inak pisem sem uz treti clanok za sebou tak ich citajte vzdy od posledneho po prvi..
mala som aj snahu ist za psychologickou,..hm ktore zhodou okolnosti ala tu "cestô poznat aj mojho brata,vtedy som si pripadala ako nejaky material, po 10siatich minutach lamentovania kolko ma roboty, a vsetky terminy obsadene,mi predsa jeden volny nasla,pred troma dalsimi zenami o ktorych som nevedela kto su, sa ma pytala aky mam problem,ked som povedala zo skolou, zacali sa po sebe usmievat,citila som sa ponizene,ako moze taky clovek robit psychhologa?? ani som tam uz viac nesla,ale snad by mi pomohol niekto iny,ak oo niekom viete, napiste, najlepsie financne dostupnu zalezitost,a v blikom okoli BB.Prosim vas este o jednu vec, isto si polka z vas mysli ze som chudere a blazon a sialenec,ale ak ano prosim nepiste mi to sem,neprospelo by mi to, snad prave naopak, potrebujem aby ma niekto pochopil a pomohol mi,ale nie vzdy to chcem, niekedy len chcem umriet,prose uz nebyt, nedychat,necitit,niekedy chcem aby nove rano uz neprislo.. snad ma nad vodou drzi aj priatel, sme spolu uz dva roky,povedal mi ze keby sa mi "nieco stalo" takby uz nechcel zit, neviem ci je spravny tento jeho postoj,ale vdaka tymto jeho slovam citim na sebe istu zodpovednost za zivot ineho cloveka,,a ja nechcem aby a jemu nieco stalo koli mne, ale aj tak stale myslim na smrt.aj ked by sa vyriesili vsetky moje problemy, kam sa pojdem ,vzdy kdekolvek kam pojdem, pojde vsade moj "anjel strazny"moje myslienky na smrt..
a ja uz nevladzem,ani mopje telo ani moja mysel,cchela by som sa smiat,ale ja to neviem, mam pocit ze mi je vsetko jedno ,a ze ma n ecaka nic dobre, chcem sa otriast a zhodit zo seba vsetkčierne, ale ja to neviem,,proste sa mi nechce zit..a to som chcela byt psychologickou:) a pomahat ludom ktory maju taky problem ako napriklad teraz ja:(..to je paradox ze?osud sa z ludmi obcas pohrava.i ked to nevalam na osud,kazdy je strojcom svojho osudu sam,ale verim aj v to ze veci sa nemozu diat len tak chaoticky a smai od seba, ze vsetko je dopredu niekde napisane,osud kazdeho cloveka, a vseky jeho rozhodnutia,,,i ed v Boha neverim,,ale obcas ho aj napriek tomu vinim z toho ze dovoloi abx som sa narodila...

čierny anjel strazny (Mia18, 10. 03. 2007 11:40)

..a tak..
neustale mam v hlave dve otazky,mam zit,alebo mam umriet..
nie som si ista ci sem mam pisat dovody,nemam nato chut,a vsetky z nich niesu dost konkretne abx som ich mohla definovat tak aby ich pochopil aj niekto iny,niektore z n ich,,chodim na skolu ktoru nenavidim, odbor ma nezauima, mam rada nieco uplne ine, navyse je to az 5rocna skola, mam strans vysledky a zlu dochadzku..nasi strasne chcu aby som tam chodila niekedy ma prehovaraju, a ked i tak poviem ze tam byt nechcem zistim ze oni mi na vyber nedavaju.mama mi raz povedala ze ked nepojdem na tu skolu, ze sa za mna bude hanbit, pametam si to ako dnes.dlasie veci,,nemam chut absolutne ist niekde medzi ludi napr tancovat ,cele mi to pripada detinske a naivne a umele,,nemam nic co by ma bavilo,pretoze veci ktore by ma snad zauimali su dost nedostupne, doma sa v setci hadame, kazdy den,panuje tu nervozite,sice sa nemlatime,.
neviem si najst nieco comu by som cez den venovala viac casu ako pol hodinu,snad len hudba, milujem hudbu.mam chut stale len spat, a zobudit sa az v svoj posledny den zivota.citala som niekde ze."zivot je ko schodisko,mozme po nom pomali zist,alebo rovno skocit",prakticky tak ci tak skoncime rovnako,len v rozlicnom case.ale na rovnakom mieste..//:

čierny anjel strazny (Mia18, 10. 03. 2007 11:19)

myslim ze som v stadiu volania o pomoc.lenze neviem ci volam dost hlasno..pocujem ma niekto?trva to uz dlho, mozno aj rok alebo dva.ked som mala asi 16 vzala som si moc tabletiek,pametam sa ako mi hucalo v usiach a neuveritelne bolela hlava.asi pred dvoma mesiacmi som zo seba chcela urobit anorekticku,nic som nejedla, az kym sa nestalo to ze som zjedla polku keksa a stala som nad umyvadlom,pretoze som myslela ze sa pozvraciam, inokedy som sa zase snazila vsetko co zjem dostat zo seba vonku, ale ani raz sa mi to nepodarilo,, nastastie?vyhladavala som baby ktore maju taky problem,navzajom sme si radili cez net, a vzdy ked som nieco zedla mala som vycitky,a neodpisala som im,lebo by som ich akoby sklamala alebo co,neodpisovala som coraz castejsie,a teraz uz vobec..asi pred mesiacom som sa prvy krat porezala,pohadala som sa s priatelom a pred tym s nasimi, sedela som na posteli plakala som ako dazd, zrazu neviem co ma to napadlo,,vzala som manikurove noznicky a..dorezala som si celu lavu ruku,dlhe cervene pasy som skryvala pod dlhym rukavom aj ked som mala spoteny chrbat co mi bolo tak teplo,ruka sa nestihla zahojit a uz som tam mala nove skrabance,ludia sa ma nato zacali pytat.hovorila som ze som spadla na motorke,neviem ci mi to niekto veril pretoze skrabance neboli jednosmerne. uz som sa porezala asi 3krat.z tych prvich ran su jazvi a njnovsie sa hoja.priatel uz vie o co ide,slubila som mu uz dva krat ze to neurobim,posledny slub som zatial neporusila,i ked som uz znova drzala v rukach noznice,ale polozila som ich spet,lenze mala som vtedy poosit ze mi snad od hnevu praskne cele telo, od hnevu ze sa nemozem porezat,ze sa mi neulavi..toto je prilis kratky ramcek aby sa semm zmestilo co chcem napisat,snad mi nikto nebude nadavat ked budem pokraco vat v novom//:

samovrazda (satiel, 09. 03. 2007 12:51)

Ahoj zuzka. Kedze sa liecis uz 14 rokov a stale zijes, je to najlepsi dokaz o tom, ze liecbA je uspesna a drzi ta pri zivote. Clovek, ktory chce spachat samovrazdu je chory, uprednostnuje pud destrukcny. Neviem na akej klinike v Prahe si bola, ale viem, ze cloveku po samovrazednom pokuse a v tazkej depresii pride vsetko ako zle, bezohladne, kazdy sa k nemu sprava zle a len mu ublizuje. Kazdy, kto je v takej situacii, uprednostni radsej metodu "utierania soplika" pred tvrdou konfrontaciou sa s realitou, neviem na kolko su tvoje slova o bezohladnosti lekarov spravne, ale nepoznam lekara, ktory by vedome a zamerne ublizoval pacientom. Niektore lieky su velmi prijemne, ale navykove a odstranenim jedneho problemu sa nastoluje dalsi problem - zavislost, intoxikacia a pod. SI nastvana zrejme na cely zdravotnicky system v tejto oblasti. Mozes ;) Mas pravo urobit si vlastny usudok. Rovnako maju pravo urobit si vlastny usudok aj pacienti, ktorych psychiatria zachranila a vdacne nas na oddelenie chodia navstivit, ked su uz vyzdraveni. S pozdravom.

sebevražda (zuzka, 07. 03. 2007 20:29)

Někdy se nedá utrpení ukončit jinak než sebevraždou. Doktoři nepomohou, takzvaně se léčím už 14 let a je to čím dál tím horší. Nejvíc mi vadí ty řeči o tom, že se dají problémy řešit jinak. Loni jsem byla na psychiatrické klinice v Praze (nedoporučuji) a zapřisáhla jsem se, že do nemocnice už nikdy nepůjdu, jak se tak s člověkem zachází, když je na tom zle a nemá sílu se bránit. Když jste na tom zle, doktor vám nejen nepomůže, ale ještě s vámi zachází hůř než s prašivým psem. Když zjistí, že vám některé prášky dělají lépe, zlomyslně prohlásí, že by se měly vysadit, u těch, co je vám po nich špatně, zase tvrdí, že si vymýšlíte, že to není možné... Jak tedy řešit problém?
Držím palce Davovi, aby se mu to povedlo a nějaký blbec ho předčasně nenašel a nezačal "zachraňovat".

v lete (satiel, 06. 03. 2007 14:32)

a to si nam len prisiel oznamit?

Ako sa zabiť_? (dave2@post.sk, 02. 03. 2007 22:20)

Chcem to urobiť tento rok v lete.Niekde v lese najlepšie kde ma nikto nenajde.Jedina moja radosť je myšlienka že sa odpravim tam niekam skadial sa už nevratim.Urobim to praškami na spanie ale poistim sa vpichom striekačkou do žil samozrejme pichnem si tam vzduchovu bublinu

automutilacia (lory, 14. 02. 2007 18:27)

Ja som s tym prestala a uz pol roka nic a ziadne lieky som neuzivala.

lieky (satiel, 13. 02. 2007 13:49)

podla mna su lieky velmi podstatne, lebo prestat so sebaposkodzovanim casto vobec nie je otazka VOLE, je to ako ked prikazete aby diabetik nemal cukrovku, ze nepotrebuje lieky, nech si to uvedomi a jednoducho ju mat nebude, ludsky mozog je tiez zmes chemickych latok ;)

automutilacia (lory, 12. 02. 2007 21:08)

Podla man lieky su nepodstatne a prestane len osoba, ktora si to sama uvedomi.Ale je otazne na ako dlho je s tym schopna prestat.

automutilacia (satiel, 10. 02. 2007 11:57)

Pekny den, ak automutilacia a ine sebaposkodzovanie pochadza z psychotickej motivacie, treba liecit psychozu antipsychotikami a anxiolytikami, potom vymizne aj sebaposkodzovanie, horsie to je u poruch osobnosti, hysterickych ludi a tazky¨ch depresivnych stavov, ak sa vylieci depresia, zmizne sebaposkodzovanie, ak vyliecime uzkost, zmizne sebaposkodzovanie u takychto pacientov, ale u poruch osobnosti je to problematickejsie - pouzivaju sa bud neuroleptika alebo antidepresiva a anxiolytika, pripadne kombinacia vsetkych...aj ked v sucasnosti sa odbornici priklanaju skor k nazoru, ze ani tak nejde o poruchy osobnosti ako o navykovu poruchu

automutilacia (lory, 08. 02. 2007 18:41)

da sa z toho vobec dostat?

psychiater? (satiel, 08. 02. 2007 17:41)

Pekny den, spominate, ze ste navstivila psychologa, skusili ste niekedy navstivit psychiatra? ambulantne?

nechci se zabít... (elie.angel, 07. 02. 2007 16:20)

nechci se zabít! ale mívám stavy, kdy mám pocit beznaděje, konce, zbytečnosti... psycholog mi nepomohl, ikdyž mám plno přátel a všichni mě mají rádi pro mou extrovertní a veselou povahu... na zrady nezapomínám a neumím lidem věřit :( nikdo o mých stavech neví...! psycholožka mi nepomohla... hledám pomoc, děsím se sebe v depresi-sem opravdu schopna se zabít!!

samovrazda (Lea, 06. 02. 2007 13:20)

Pisete tu o samovrazde ako keby ste sa rozpravali o tom ci je lespie kupit 5 rozkov s maslom alebo bez masla. Ked niekto zacne uvazovat nad sebevrazdou musi byt vo velmi zlom psychickom rozpolozeni a zalezi od okolia a samotneho presvedcenia cloveka ci k danej situacii dojde. Nie je k tomu treba len velka odvaha ale aj samota, bezradnost a mozno nepochopenie.

ad rada (satiel, 26. 01. 2007 14:08)

myslim, ze kebyze sa chces konkretne ty zabit, tiez uz si mrtva a nemusela by si sa vyhovarat na to, ze si neprisla na tie spravne lieky, cize - tiez zrejme len kricis o pomoc, co nie je vobec zle ;)

rada (..........., 24. 01. 2007 19:24)

len tak pre srandu,samovrazda nie je zbabelost.Aby sa clovek zabil musi mat jo sakra odvahy zniest tolko bolesti.Draha samovrahina.Neviem ci si amater,alebo klamarka.Ked sa chce clovek zabit,spravi to.Ty len krycis o pomoc.Najhumannejsi spôsob je podla mna predavkovat sa liekmi.Najlepsie na spanie a zapit alkoholom.Cim viac tym lepsie.Len som este neprisla na tie spravne.Casto ti totiz nepomoze ani odbornik ani ludia okolo teba,nech kricis kolko chces.

... (dddddd, 14. 01. 2007 22:33)

samovrazda este nikdy nikomu nevyriesila ziaden problem, a ten co problemy riesi takto je podla mna svina svinska a najma zbabelec!!!vobec nepozera na to, co bude dalej, ako to zoberu jeho priatelia, rodina.ked si strelil gulku do hlavy moj najlepsi priatel, chcela som ist za nim. dnes som vdacna ze som tu aj vdaka mojim priatelom. momo mi velmi chyba, ale na to co spravil nikdy nezabudnem a len tazko mu to odpustim. a tazko odpustam aj sebe to, ze sa mi ho nepodarilo zachranit...oblbol ma slovami, ze sa nic nedeje, ze je v pohode.dam len jednu radu, ak budete citit, ze ten vas kamos potrebuje pomoc, a nebudete si isti, aj tak budte s nim a snazte sa pomoct maximalne ako viete.

Sebevražda (Jarka, 10. 01. 2007 18:06)

Já Vám taky nedoporučím žádný způsob sebevraždy, ikdyž já sama mám za sebou desítky pokusů o sebevraždu(trpím maniodepresivní psychozou a poruchou osobnosti). Když cítím, že jsem zase na dně a zase se mi nechce tady být, svěřím se svému lékaři a hlavně svým přátelům, kteří jsou ochotní mi přispěchat na pomoc i třeba o půlnoci.Vím, jak je to těžký boj, když se člověku nechce žít a touží po jediném - ráno se už neprobudit, ale věřte mi, když mě z toho přátelé a lékař dostane, jsem jim za to vděčná.Určitě požádejte o odbornou pomoc! S pozdravem.

samovrazda (satiel, 03. 01. 2007 16:32)

Hm, pekny den Vam zelam. Rozhodne Vam nebudem radit ako sa zmarnit a humanny sposob zamerneho sebazmarenia podla mna neexistuje. Skor by som Vam radil, aby ste sa aspon pokusil najst aj iny sposob riesenia, nez ten najjednoduchsi...a vyhladat lekarsku pomoc. To nie je hanba, hanba je zbabelo ujst. S pozdravom.

HELP ME (Samovrah, 03. 01. 2007 16:28)

Ked sa chcem zmarnit ako sa hovori poradte mi nejaky najhumanejsi sposob tym najhumanejsim myslim taky pri ktorom clovek co mozno najmenej trpi a nech je dostupny kazdemu a pokial je mozne nech netrpi vobec. DAKUJEM
07.11.2008 10:36:01
cykloturistika
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one