Nie je pravdou to, čo si myslíme, ale to, čo je pravdou. Občas sa nám podarí mysleť si aj to, čo je pravdou.

NEUROTICKÉ, STRESOM PODMIENENÉ

A SOMATOFORMNÉ PORUCHY (F40 - F48)

Nezahŕňa: poruchy súvisiace s poruchami správania pod F91.- (F92.8)

F40 Fóbicko-anxiózne poruchy

Ide o skupinu porúch, pri ktorých sa úzkosť zjavuje len alebo prevažne v dobre definovaných
situáciách, ktoré bežne nie sú nebezpečné. Charakteristické je vyhýbanie sa týmto situáciám,
alebo ich prežívanie s hrôzou. Pozornosť pacienta sa zvyčajne sústreďuje na jednotlivé
príznaky, ako búchanie srdca alebo pocit mdloby, ktorý často sprevádza strach zo smrti, zo
straty sebaovládania alebo zo zošalenia. Predstava o vystavení sa fóbickej situácii zvyčajne
vyvoláva úzkosť z očakávania. Fóbická úzkosť a depresia sa často vyskytujú spoločne. Či
je potrebné diagnostikovať osobitne fóbickú úzkosť a depresívnu epizódu, alebo stačí súhrnná
diagnóza, závisí od priebehu oboch porúch a od terapeutických úvah v čase vyšetrenia.


F40.0 Agorafóbia

Ide o dosť dobre definovanú skupinu fóbií zahŕňajúcu strach z opustenia domova; z obchodu,
tlačeníc a verejných priestorov; z cestovania vo vlakoch, autobusoch alebo lietadlách bez
sprievodu. Panická porucha je častá črta prítomných aj minulých epizód. Dopĺňajúce črty
tvoria často depresívne a obsedantné príznaky a sociálne fóbie. Pacienti sa často nápadne
vyhýbajú fóbickým situáciám, daktorí agorafobici pociťujú len nepatrnú úzkosť, lebo sa dokážu
vyhnúť fóbickým situáciám.

Agorafóbia bez panických porúch v anamnéze

Panická porucha s agorafóbiou


F40.1 Sociálne fóbie

Strach z posudzovania inými ľuďmi vedie k vyhýbaniu sa spoločenským situáciám.
Prenikavejšie sociálne fóbie sa zvyčajne spájajú s nízkou sebadôverou a strachom z kritiky.
Prejavujú sa ponosami na červenenie, trasľavosť rúk, ťažobu alebo nútenie na močenie.
Pacient je niekedy presvedčený, že daktorý z týchto sekundárnych prejavov jeho úzkosti je
prvoradým problémom. Príznaky sa môžu stupňovať do panických náporov.

Antropofóbia

Sociálna neuróza


F40.2 Špecifické (izolované) fóbie

Ide o fóbie, ktoré sa obmedzujú na úplne osobitné situácie, ako sú blízkosť určitých zvierat,
výška, hrom, let, zatvorené priestory, močenie a defekácia vo verejných záchodoch, jedenie
daktorých potravín, zubné ošetrenie alebo pohľad na krv či poranenie. Hoci vyvolávajúca
situácia je nenápadná, styk s ňou môže vyvolať paniku ako pri agorafóbii alebo sociálnej fóbii.

Fóbia z výšky (akrofóbia, hypsofóbia)

Fóbia zo zvierat

Klaustrofóbia

Jednoduchá fóbia

Nezahŕňa: dysmorfofóbiu (nie rázu bludu) (F45.2)

nozofóbiu (F45.2)


F40.8 Iné fóbické úzkostné poruchy


F40.9 Nešpecifikovaná fóbická úzkostná porucha

Fóbia NS

Fóbický stav NS


F41 Iné úzkostné poruchy

Hlavný príznak pri týchto poruchách je prejav úzkosti, ktorý sa neobmedzuje na nijakú
konkrétnu situáciu. Môžu byť prítomné aj depresívne a obsesívne príznaky, ba aj daktoré
prejavy fóbickej úzkosti, ale zreteľne sú sekundárne, alebo menej významné.


F41.0 Panická porucha (epizodická záchvatová úzkosť)

Pre poruchu sú príznačné recidivujúce nápory veľkej úzkosti (paniky), ktoré sa neobmedzujú
na nijakú osobitnú situáciu alebo okolnosti, a preto sú nepredvídateľné. Ako pri iných
úzkostných poruchách hlavné príznaky sú náhly začiatok palpitácií, bolesť na hrudníku,
pocity dusenia, ošiaľ a pocit neskutočnosti (depersonalizácia alebo derealizácia). Častý je
aj sekundárny strach zo smrti, zo straty sebaovládania alebo zo zošalenia. Panická porucha
sa nemá uvádzať ako hlavná diagnóza, ak v čase vzniku záchvatu má pacient depresívnu
poruchu, lebo vtedy sú panické ataky pravdepodobne sekundárne pri depresii.

Panický

• záchvat

• stav

Nezahŕňa: panickú poruchu s agorafóbiou (F40.0)


F41.1 Porucha s generalizovanou úzkosťou

Základná črta tejto poruchy je difúzna a pretrvávajúca úzkosť, ktorá nie je obmedzená na
určité okolnosti prostredia, ani v nich významne neprevláda (tj. je voľne prelietavá).
Prevládajúce príznaky sú variabilné, ale zahŕňajú pocit nervozity po celý čas, trasľavosť,
svalové napätie, potenie, zmätenosť, palpitácie, ošiaľ a nadbrušnú nepohodu. Chorí sa
často zverujú so strachmi a trápením, že oni sami alebo ich najbližší ochorejú, alebo sa im
stane nešťastie.

Úzkostná:

• neuróza

• reakcia

• stav

Nezahŕňa: neurasténiu (F48.0)


F41.2 Zmiešaná úzkostná a depresívna porucha

Táto kategória by sa mala použiť, keď sú prítomné príznaky úzkosti a depresie, ale žiaden

zreteľne neprevažuje, ani nedosahuje taký stupeň, že by pri oddelenom posudzovaní
oprávňoval na diagnózu antixiozity alebo depresie. Ak sú prítomné príznaky úzkosti aj
depresie a sú dostatočne ťažké na oprávnenosť jednotlivých diagnóz, je potrebné použiť
obe diagnózy a nie túto kategóriu.

Úzkostná depresia (mierna alebo pretrvávajúca)


F41.3 Iné zmiešané úzkostné poruchy

Príznaky úzkosti zmiešané s príznakmi iných porúch pod F42 - F48


F41.8 Iné špecifikované úzkostné poruchy

Úzkostná hystéria


F41.9 Nešpecifikovaná úzkostná porucha

Úzkosť NS


F42 Obsesívno-kompulzívna porucha

Hlavná črta tejto poruchy sú vracajúce sa obsesívne myšlienky alebo kompulzívne činy.
Obsesívne myšlienky sú idey, obrazy a impulzy, ktoré vstupujú znova a znova do mysle
pacienta v stereotypnej podobe. Takmer vždy sú znepokojivé a pacient sa im často
neúspešne snaží odolávať. Rozpoznáva ich ako vlastné myšlienky, aj keď sú nedobrovoľné
a často odpudzujúce. Kompulzívne činy alebo rituály sa prejavujú ako stereotypné správanie,
ktoré sa znova a znova opakuje. Nie sú to príjemné zážitky, ani nevyúsťujú do vykonania
osožnej činnosti. Ich funkcia je zabrániť dajakej objektívnej nepravdepodobnej udalosti, ktorá
by poškodila pacienta, alebo ktorú by sám zapríčinil, a bojí sa, že by sa za iných okolností
stala. Pacient zvyčajne uznáva, že jeho konanie je nezmyselné a neúčinné a opakovane sa
mu pokúša brániť. Takmer vždy pociťuje úzkosť. Pri odpore voči impulzívnemu konaniu sa
úzkosť zhoršuje.

Zahŕňa: anankastickú neurózu

obsesívno-kompulzívnu neurózu

Nezahŕňa: obsesívno-kompluzívnu poruchu osobnosti (F60.5)


F42.0 Prevažne obsesívne myšlienky alebo ruminácie

Ide o myšlienky, predstavy alebo impulzy k činom, takmer vždy nepríjemné pre pacienta.
Myšlienky môžu nadobúdať podobu nerozhodného, nekonečného zvažovania možností
spojeného s neschopnosťou robiť obyčajné, ale nevyhnutné rozhodnutia v každodennom
živote. Vzťah medzi obsesívnymi rumináciami a depresiou je osobitne blízky a diagnóze
obsesívno-kompulzívnej poruchy by sa mala dať prednosť len vtedy, ak ruminácie vznikajú
alebo pretrvávajú bez depresívnej epizódy.


42.1 Prevažne kompulzívne konanie [obsedantné rituály]

Väčšina kompulzívneho konania súvisí s čistením (najmä umývaním rúk), opakovanými
kontrolami na ubezpečenie, že nevznikla možná nebezpečná situácia, alebo s prepiatou
poriadkumilovnosťou a čistotnosťou. V pozadí tohto správania je strach, zvyčajne z
nebezpečenstva hroziaceho pacientovi, alebo z nebezpečenstva, ktoré sám zapríčinil, a
rituál je neúčinný alebo symbolický pokus odvrátiť toto nebezpečenstvo.


F42.2 Zmiešané obsesívne myšlienky a konanie


F42.8 Iné obsesívno-kompulzívne poruchy


F42.9 Nešpecifikované obsesívno-kompulzívne poruchy


F43 Reakcia na ťažký stres a adaptačné poruchy

Táto kategória sa od ostatných odlišuje v tom, že zahŕňa poruchy identifikovateľné nielen
na základe symptomatológie a priebehu, ale aj na základe jedného alebo druhého z dvoch
príčinných vplyvov : výnimočne stresujúcej životnej udalosti vyvolávajúcej akútnu stresovú
reakciu alebo signifikantnej životnej zmeny vedúcej k pretrvávajúcim nepriaznivým
podmienkam, ktoré vyúsťujú do adaptačnej poruchy. Hoci menej závažný psychosociálny
stres (životné udalosti) môže vyvolať začiatok, alebo prispieť k nástupu širokej škály porúch
zatriedených inde v tejto kapitole, jeho etiologický význam nie je vždy jasný, a v každom
prípade závisí od individuálnej, často idiosynkratickej zraniteľnosti, t. j. nie je nevyhnutný,
ani postačujúci na vysvetlenie výskytu a formy poruchy. V protiklade k tomu vznik porúch

tejto skupiny sa pokladá vždy za priamy následok ťažkého akútneho stresu alebo pokračujúcej
traumy. Stresová udalosť alebo pokračujúce nepriaznivé okolnosti sú primárnym a
prevažujúcim príčinným faktorom a choroba by bez neho nevznikla. Poruchy v tomto odseku
sa teda môžu pokladať za maladaptívne odpovede na ťažký alebo pokračujúci stres, lebo
interferujú s úspešným mechanizmom prispôsobenia, a vedú teda k poškodeniu sociálneho
fungovania.


F43.0 Akútna stresová reakcia

Ide o prechodnú poruchu, ktorá vzniká u jednotlivca bez inej zjavnej psychickej poruchy
ako odpoveď na výnimočný fyzický a psychický stres a ktorá zvyčajne odznie v priebehu
hodín alebo dní. Individuálna raniteľnosť a odolnosť hrajú úlohu pri vzniku a vážnosti akútnej
stresovej reakcie. Príznaky sú typicky zmiešané a premenlivé a zahŕňajú začiatočné štádium
omráčenia so zúžením vedomia a pozornosti, neschopnosťou vnímať stimuly a
dezorientáciou. Za týmto štádiom môže nasledovať ďalší únik od okolitej situácie (až do
disociatívneho stuporu F44.2) alebo agitácia a hyperaktivita (úniková reakcia alebo fúga).
Zvyčajne bývajú prítomné autonómne príznaky panickej úzkosti (tachykardia, potenie,
sčervenanie). Príznaky sa zvyčajne zjavujú v priebehu minút od stresujúceho stimulu alebo
udalosti a strácajú sa počas dvoch alebo troch dní (často už po niekoľkých hodinách). Na
epizóde môže byť čiastočná alebo úplná amnézia (F44.0). Ak príznaky pretrvávajú, je
potrebné zvážiť zmenu diagnózy a liečby.

Akútna

• krízová reakcia

• reakcia na stres

Bojová vyčerpanosť

Krízový stav

Psychický šok


F43.1 Posttraumatická stresová porucha

Ide o oneskorenú alebo pretiahnutú odpoveď na stresujúcu udalosť alebo situáciu (krátku
alebo dlhotrvajúcu), mimoriadne ohrozujúcu alebo katastrofickú, ktorá zapríčiňuje prenikavé
utrpenie skoro každému človeku. Predisponujúce faktory, ako sú osobnostné črty (napr.
kompulzívna alebo astenická prípadne neurotická porucha v anamnéze), môžu znižovať
prah pre vznik syndrómu, alebo zhoršovať jeho priebeh, ale nie sú ani nevyhnutné, ani
nestačia na vyvolanie poruchy. Typické črty zahŕňajú epizódy opakovaného prežívania traumy
v dotieravých spomienkach (spätné záblesky), snoch alebo nočných morách, na
pretrvávajúcom pozadí pocitu “umŕtvenia” a emočného otupenia, stránenia iných ľudí,
nereagovania na okolie, anhedonie a vyhýbania sa činnostiam a situáciám pripomínajúcim
traumu. Poruchu zvyčajne sprevádza nadmerná autonómna vzrušivosť s hypervigilanciou,
zvýšená poplachová reakcia a nespavosť. Úzkosť a depresia bývajú zvyčajne spojené so
spomenutými subjektívnymi a objektívnymi príznakmi a nie sú zriedkavé ani samovražedné
myšlienky. Porucha vzniká po traume s časovým odstupom niekoľkých týždňov až mesiacov.
Priebeh je kolísavý, ale vo väčšine prípadov možno očakávať vyliečenie. V malej časti
prípadov môže mať porucha zdĺhavý priebeh počas mnohých rokov s prechodom do trvalých
zmien osobnosti (F62.0).

Traumatická neuróza


F43.2 Adaptačné poruchy

Ide o stavy subjektívneho utrpenia a emočnej poruchy, ktoré bránia v sociálnom účinkovaní
a výkonnosti. Vznikajú v čase adaptácie na závažné zmeny v živote alebo na stresovú
situáciu. Stresor poškodil pacientove sociálne spojenia (ovdovenie, rozvod), širší systém
sociálnych istôt a hodnôt (sťahovanie, emigrácia), alebo znamenal vážny vývojový medzník
alebo krízu (nastúpenie do školy, rodičovská rola, nedosiahnutie sledovaného osobného
cieľa, penzionovanie). Individuálna náklonnosť alebo raniteľnosť síce hrá dôležitú úlohu pri
riziku vzniku a stvárnení prejavov adaptačných porúch, jednako sa predpokladá, že porucha
by nevznikla bez stresora. Prejavy sú rozličné vrátane skľúčenej nálady, úzkosti, strápenosti
(alebo zmesi týchto príznakov), pocitu neschopnosti zvládnuť situáciu, plánovať do
budúcnosti, alebo pokračovať v súčasných pomeroch; býva aj určité zhoršenie vo vykonávaní
bežných denných úloh. Poruchy správania môžu byť sprievodným javom najmä v puberte.
Prevládajúcim príznakom môže byť krátka alebo pretiahnutá depresívna reakcia alebo
porucha iných emócií a správania.

Kultúrny šok

Smútenie (smútková reakcia)

Hospitalizmus u detí

Nezahŕňa: úzkostný strach z odlúčenia u detí (F93.0)


F43.8 Iné reakcie na ťažký stres


F43.9 Nešpecifikované reakcie na ťažký stres


F44 Disociatívne [konverzné] poruchy

Spoločné črty disociatívnych a konverzných porúch sú čiastočná alebo úplná strata normálnej
integrácie medzi spomienkami na minulosť, pocitom identity, bezprostrednými pocitmi a
ovládaním pohybov tela. Všetky typy disociatívnych porúch sa upravujú v priebehu niekoľkých
týždňov alebo mesiacov, najmä ak ich vznik súvisel s traumatickou životnou udalosťou.
Chronickejšie poruchy, najmä ochrnutia a anestézie vznikajú v súvislosti s neriešiteľnými
problémami alebo medziľudskými konfliktmi. Tieto poruchy sa predtým označovali ako rozličné
typy konverznej hystérie. Predpokladá sa ich psychogénny pôvod, časová súvislosť s
traumatickými udalosťami, neriešiteľnými a neznesiteľnými problémami alebo narušenými
vzťahmi. Príznaky často zodpovedajú pacientovej predstave o príznakoch somatickej choroby.
Vyšetrenia neukážu prítomnosť dajakej somatickej choroby vrátane nervovej. Navyše jestvuje
dôkaz, že strata funkcie je vyjadrením citových konfliktov alebo potrieb. Príznaky vznikajú v
úzkej súvislosti s psychickým stresom a často sa zjavujú odrazu. Do tejto skupiny patria len
poruchy vôľovo ovládaných somatických funkcií a straty citlivosti. Poruchy zahŕňajúce bolesť
a iné komplexné somatické pocity sprostredkované autonómnym nervovým systémom sa
zaraďujú medzi psychomatické poruchy (F45.0). Vždy treba myslieť na možnosť neskoršieho
nástupu vážnych somatických alebo psychických porúch.

Zahŕňa: konverznú

• hystériu

• reakciu

hystériu

hysterickú psychózu

Nezahŕňa: simuláciu (vedomú simuláciu) (Z76.5)


F44.0 Disociatívna amnézia

Hlavný príznak poruchy je strata pamäti, zvyčajne na dôležité čerstvé udalosti, ktorú
nezapríčiňuje organická psychická porucha. Strata pamäti je príliš výrazná, než aby sa dala
vysvetliť ako obyčajná zábudlivosť alebo vyčerpanosť. Amnézia sa zvyčajne sústreďuje na
traumatické udalosti, ako sú nezhody a nečakané umretia, a býva parciálna a selektívna.
Úplná a generalizovaná amnézia je zriedkavá, zvyčajne je súčasťou fúgy (F44.1). Ak je tak,
je potrebné ju podľa toho zaradiť. Diagnóza sa nemá používať pri organickej mozgovej
poruche, otrave alebo nadmernom vyčerpaní.

Nezahŕňa: amnestickú poruchu vyvolanú alkoholom alebo inými psychoaktívnymi látkami (F10 - F19 so spoločnou štvrtou číslicou .6)

amnéziu

• NS (R41.3)

• anterográdnu (R41.1)

• retrográdnu (R41.2)

nealkoholický organický amnestický syndróm (F04)

postiktálnu amnéziu pri epilepsii (G40.-)


F44.1 Disociatívna fúga

Fúga má všetky črty disociatívnej amnézie plus účelové cestovanie mimo každodenného
rozsahu. Hoci je na periódu fúgy amnézia, nezávislému pozorovateľovi sa správanie pacienta
počas nej javí úplne normálne.

Nezahŕňa: postiktálnu fúgu pri epilepsii (G40.-)


F44.2 Disociatívny stupor

Disociatívny stupor sa diagnostikuje na základe hlbokého útlmu alebo úplného chýbania
vôľových pohybov a normálnych odpovedí na vonkajšie popudy, ako svetlo, hluk a dotyk,
pričom vyšetrenie neodkryje žiadnu organickú príčinu. Navyše je pozitívnym dôkazom pre

psychogénnu príčinu vo forme čerstvých stresových udalostí alebo problémov.

Nezahŕňa: organickú katatónnu poruchu (F06.1)

stupor

• NS (R40.1)

• katatónny (F20.2)

• depresívny (F31 - F33)

• manický (F30.2)


F44.3 Poruchy typu tranzu a posadnutia

Poruchy s prechodnou stratou pocitu osobnej identity a plného uvedomovania okolia. Zahŕňa
len stavy tranzu, ktoré sú nedobrovoľné a nechcené, okrem náboženských alebo kultúrne
akceptovaných situácií.

Nezahŕňa: stavy spojené s (so)

• akútnymi a prechodnými psychotickými poruchami (F23.-)

• organickými poruchami osobnosti (F07.0)

• syndrómom po otrase mozgu (F07.2)

• intoxikáciou psychoaktívnymi látkami (F10 - F19 so spoločnou štvrtou

číslicou .0)

• schizofréniou (F20.-)


F44.4 Disociatívne motorické poruchy

Najčastejšie typy porúch sa prejavujú stratou schopnosti pohybovať celými končatinami
alebo ich časťami. Môžu veľmi pripomínať akúkoľvek ataxiu, apraxiu, akinézu, afóniu,
dysartriu, dyskinéziu, kŕče alebo ochrnutie.

Psychogénna

• afónia

• dysfónia


F44.5 Disociatívne kŕče (konvulzie)

Disociatívne kŕče môžu veľmi pripomínať epileptické záchvaty charakterom pohybov, ale
zriedkavo sú pri nich prítomné pohryzenie jazyka, podliatiny zavinené pádom a neudržanie
moču. Strata vedomia nenastáva, alebo ju nahrádza stupor alebo tranz.


F44.6 Disociatívna anestézia a strata senzória

Anestetické oblasti kože majú často hranice, ktoré viac zodpovedajú pacientovým predstavám
o telových funkciách ako medicínskym poznatkom. Môže byť aj diferencovaná strata medzi
senzorickými modalitami, ktorá nemôže byť dôsledkom neurologickej poruchy. Senzorickú
stratu môžu sprevádzať žaloby na parestézie. Pri disociatívnych poruchách je zriedka strata
zraku a sluchu.

Psychogénna hluchota


F44.7 Zmiešané disociatívne [konverzné] poruchy

Kombinácia porúch špecifikovaných pod F44.0 - F44.6


F44.8 Iné disociatívne [konverzné] poruchy

Ganserov syndróm

Dvojitá osobnosť

Psychogénna(e)

• zmätenosť

• stavy temnosvitu


F44.9 Nešpecifikované disociatívne [konverzné] poruchy


F45 Somatoformné poruchy

Hlavnou črtou je opakované udávanie somatických príznakov vedno s neprestajným
dožadovaním sa lekárskeho vyšetrenia napriek opakovaným negatívnym nálezom a uisteniam
lekárov, že príznaky nemajú somatický podklad. Ak sú prítomné nejaké somatické odchýlky,
nevysvetľujú povahu a rozsah príznakov alebo ťažkosti a sústredenie pozornosti pacienta.

Nezahŕňa: disociatívne poruchy (F44.-)

trhanie vlasov (F98.4)

detské rozprávanie (r vyslovovať ako l) (F80.0)

šušľanie (F80.8)

obhrýzanie nechtov (F98.8)

psychické faktory alebo faktory správania združené s poruchami alebo

chorobami zatriedenými inde (F54)

sexuálna dysfunkcia nezapríčinená organickou poruchou alebo chorobou (F52.-)

cmúľanie palca (F98.8)

tikové poruchy (u detí a dospievajúcich) (F95.-)

Tourettov syndróm (F95.2)

trichotilomániu (F63.3)


F45.0 Somatizované poruchy

Hlavné črty sú mnohopočetné, recidivujúce a často sa meniace somatické príznaky trvajúce
najmenej dva roky. Väčšina pacientov má za sebou dlhú a komplikovanú históriu kontaktov
so všeobecnými lekármi aj špecialistami, počas ktorých sa vykonalo veľa negatívnych
vyšetrení, prípadne aj neplodných exploračných operácií. Príznaky sa môžu vzťahovať na
ktorúkoľvek časť alebo systém tela. Priebeh poruchy je chronický a menlivý, často sa spája
s narušením správania v sociálnych interpersonálnych alebo rodinných vzťahoch. Kratšie
trvajúce (menej ako dva roky) a menej výrazné príznaky treba zaradiť pod nediferencovanú
somatizovanú poruchu (F45.1)

Polymorfná psychosomatická porucha

Nezahŕňa: simuláciu [vedomú simuláciu] (Z76.5)


F45.1 Nediferencovaná somatoformná porucha

Použitie tejto kategórie sa odporúča, ak je veľa somatoformných príznakov, sú variabilné a
perzistujúce, ale úplne nenapĺňajú typický klinický obraz somatizovanej poruchy.

Nediferencovaná psychosomatická porucha


F45.2 Hypochondrická porucha

Základnou črtou je pretrvávajúce zaujatie možnosťou, že osoba trpí jednou alebo viacerými
vážnymi a progredujúcimi somatickými chorobami, ktoré sa prejavujú pretrvávajúcimi
somatickými ťažkosťami alebo zapodievaním sa vlastným fyzickým výzorom. Normálne a
zvyčajné pocity a nenápadný výzor osoba často pokladá za abnormálne a zapríčiňujúce
utrpenie, pričom sa pozornosť zvyčajne zameriava len na jeden alebo dva orgány alebo
sústavy tela. Časté sú výrazná depresia a úzkosť, ktoré oprávňujú na zohľadnenie diagnózy.

Porucha telesnej dysmorfie

Dysmorfofóbia (nie bludová)

Hypochondrická neuróza

Hypochondria

Nosofóbia

Nezahŕňa: bludovú dysmorfofóbiu (F22.8)

fixované bludy o funkciách alebo tvaroch tela (F22.-)


45.3 Somatoformná autonómna dysfunkcia

Pacient udáva príznaky tak, ako keby ich vyvolávala somatická choroba sústavy alebo
orgánu, ktorý má z väčšej časti alebo úplne autonómnu inerváciu a ovládanie, napr.
kardiovaskulárnu, gastrointestinálnu, respiračnú a urogenitálnu sústavu. Príznaky sú zvyčajne
dvojaké, pričom žiaden nepoukazuje na skutočné poškodenie príslušného orgánu alebo
sústavy. Prvú skupinu tvoria ťažkosti súvisiace s objektívnymi príznakmi autonómneho
vzrušenia, ako sú palpitácie, potenie, sčervenanie, trasľavosť a výraz strachu a utrpenia z
možnosti organickej choroby. Druhú skupinu tvoria nešpecifikované a menlivé ťažkosti, ako
sú prelietavé bolesti, pocity pálenia, ťarchy, stiahnutia a pocity nafúknutia alebo rozpätia,
ktoré pacient pociťuje v určitom orgáne alebo sústave.

Srdcová neuróza

Da Costov syndróm

Žalúdková neuróza

Neurocirkulačná asténia

Psychogénne formy

• aerofágie

• kašľa

• hnačky

• dyspepsie

• dyzúrie

• nadúvania

• čkania

• hyperventilácie

• častého močenia

• syndróm dráždivého čreva

• polorospazmu

Nezahŕňa: psychické faktory a faktory správania spojené so somatickými chorobami zatriedenými inde (F54)


F45.4 Perzistujúca somatoformná bolesťová porucha

Prevládajúci príznak je trvalá, ťažká a mučivá bolesť, ktorá sa nedá úplne vysvetliť
fyziologickými procesmi alebo organickou chorobou a ktorá sa zjavuje v súvislosti s emočným
konfliktom alebo psychosociálnymi problémami, ktoré stačia na úsudok, že sú hlavným
príčinným faktorom. Porucha napokon prináša zvýšenú pozornosť a podporu, či už osobnú
alebo lekársku. Nezaraďuje sa sem bolesť psychogénneho pôvodu pri depresívnych
poruchách alebo schizofrénii.

Psychalgia

Psychogénna

• bolesť chrbta

• bolesť hlavy

Somatoformná bolesťová porucha

Nezahŕňa: bolesť chrbta NS (M54.9)

bolesť

• NS (R52.9)

• akútnu (R52.0)

• chronickú (R52.2)

• nezvládnuteľnú (R52.1)

tenznú bolesť hlavy (G44.2)


F45.8 Iné somatoformné poruchy

Akékoľvek iné poruchy pocitov, funkcií a správania nezavinené organickou chorobou, ktoré
nesprostredkuje autonómny nervový systém, sú ohraničené na určité sústavy alebo časti
tela a časovo úzko súvisia so stresovými udalosťami alebo problémami.

Psychogénna(y)

• dysmenorea

• dysfágia vrátane globus hystericus

• pruritus

• torticollis

Škrípanie zubami


F45.9 Nešpecifikované somatoformné poruchy

Psychosomatická porucha NS


F48 Iné neurotické poruchy


F48.0 Neurasténia

V prejavoch neurasténie sa vyskytujú dosť veľké rozdiely podľa kultúr. Známe sú dva hlavné
typy, ktoré sa sčasti prekrývajú. Pri prvom type je hlavnou črtou sťažnosť na zvýšenú
unaviteľnosť po psychickej námahe často spojenú s poklesom pracovnej výkonnosti a horším
zvládnutím denných úloh. Psychická unaviteľnosť sa typicky opisuje ako nepríjemné
dotieranie rozptyľujúcich asociácií alebo spomienok, ťažkosti pri sústredení a celkovo
nevýkonné myslenie. Pri druhom type je dôraz na pocity telesnej slabosti a vyčerpania po
minimálnej námahe sprevádzané pocitom svalových bolestí a neschopnosťou uvoľnenia.
Pri oboch typoch je častá pestrá škála ďalších nepríjemných telesných pocitov, ako je ošiaľ,
tenzné bolesti hlavy a pocity celkovej nestálosti. Časté sú aj obavy zo zhoršujúceho sa
duševného a telesného zdravia, podráždenosť, anhedonia a rozličné drobné prejavy depresie
a úzkosti. Často je narušený spánok v začiatočných a stredných fázach, ale môže sa

vyskytnúť aj výrazná hypersomnia.

Syndróm ukonanosti

Podľa potreby použite doplnkový kód na označenie predchádzajúcej telesnej choroby

Nezahŕňa: asténiu NS (R53)

vyhasnutie (Z73.0)

malátnosť a únavu (R53)

únavový syndróm po viróze (G93.3)

psychasténiu (F48.8)


F48.1 Syndróm depersonalizácie - derealizácie

Ide o zriedkavú poruchu, pri ktorej sa pacient spontánne žaluje, že jeho vlastná psychická
činnosť, telo a okolie sa kvalitatívne zmenšili, akoby boli neskutočné, vzdialené alebo
zautomatizované. Najčastejšie medzi pestrými fenoménmi sú ponosy na stratu citov a pocit
odcudzenia alebo odlúčenosti od vlastného myslenia, tela alebo okolitého reálneho sveta.
Napriek dramatickosti zážitku osoba si je vedomá nereálnosti týchto zmien. Senzórium je
normálne a schopnosť vyjadriť city je neporušená. Príznaky depersonalizácie-derealizácie
sa vyskytujú ako súčasť rozpoznateľnej schizofrénnej, depresívnej, fóbickej alebo obsesívno-
kompulzívnej poruchy. V takom prípade sa má uviesť diagnóza hlavnej choroby.


F48.8 Iné špecifikované neurotické poruchy

Briquetova choroba

Dhatov syndróm

Profesionálna neuróza vrátane pisárskeho kŕča

Psychasténia

Psychastenická neuróza

Psychogénna synkopa


F48.9 Nešpecifikovaná neurotická porucha

Neuróza NS

 

Komentáře

Přehled komentářů

Hromadenie vecí (Daša, 12. 10. 2007 12:12)

Vie mi niekto poradiť, mám priateľa, ktorý je veľmi vzdelaný, vysokopostavený človek (60) r., ale má taký divný "zlozvyk", 40 r. aj s manželkou hromadili doma veci, ktoré ich takmer vytlačili z bytu. Manželka zomrela, zostal sám a jeho čudáctvo sa stále zväčšuje. Už skladuje veci všade, v prepravkách v igelitkách povešaných po stenách a pod. Nič nedokáže vyhodiť, ani prázdne krabice od mlieka. Chcela by som vedieť, čo je to za diagnózu a či sa s tým dá ešte v tomto veku niečo robiť. On si napr. uvedomuje, že čosi nie je v poriadku, návštevy pozve do reštaurácie......... ale má pocit, že mu len čosi "prerástlo cez hlavu". Poradí mi niekto?

ad Mia (satiel, 20. 09. 2007 19:01)

Pekny den. Mate pravdu, antidepresiva maju neziaduce ucinky, ale zrovna seropram, citalec ich ma minimalne, hoci sa mozu vyskytnut, rovnako, ako sa moze vyskytnut alergia po peniciline. Ak niektore antidepresivum konkretnemu pacientovi nevyhovuje, su tu este ine s inymi ucinnymi latkami. Ale ja osobne nepoznam ani jedneho pacienta, ktoremu by az v takomto rozsahu sposobovali antidepresiva problemy. Neviem teda, ci je spravne odporucat kvoli malemu percentu vyskytu neziaducich ucinkov, antidepresiva nebrat, ked drviva vacsina pacientov sa po liecbe antidepresivami vylieci a ziju uspesne dalej, bez problemov. Nemyslim si teda, ze Vas pohlad je objektivny, skor mi pride ako silne zavadzajuci a odborne i statisticky nezmyselny, hoci verim, ze problemy, ktore opisujete ste mali. Niekedy su priciny fobii, trasu tela a pod. inde a nemusime hladat vinu v antidepresivach.
A, bohuzial, kiez by to tak bolo, ze niektore problemy, zvlast depresia sa daju vyliecit len psychologickou formou. Odbornici sa jednoznacne zhoduju - NEMOŽNÉ a NAIVNÉ. ZIadne rady cloveka v tazkej depresii nezachrania. Pisete - "chemia nikdy", ale pri depresii ide bohuzial cisto iba o chemiu a len chemiou sa moze napravit narusena rovnovaha. Ludia maju voci tomu predsudky a divaju sa na to skreslene, skuste sa porozpravat i s pacientmi, ktorym pomohli LEN antidepresiva; nebudete mat problem ich najst, pretoze ich je drviva vacsina :)

ad Lenka (satiel, 20. 09. 2007 18:54)

Pekny den. Najlepsia je kombinacia psychofarmaka + psycholog. Je naivne si mysliet a ocakavat to, ze to zvladne bez toho. Psychofarmaka jej mozu pomoct odstartovat uspesnu liecbu tychto psych. problemov, potom jej ich lekar moze (a vacsinou to tak i byva) vysadit

než.učinky (Mia, 18. 09. 2007 01:03)

Chcela by som upozorniť ľudí, ktorí začnú brať antidepresíva, aby dobre zvážili či to urobia. Pretože niektoré nežiadúce účinky predčia problém. Viete a potom z tých než. účinkov sa len veľmi ťažko budete dostávať. Lekári sú veľmi ochorní ponúkať a chváliť nové antidepresíva. Ja viem psychika je vážna a zároveň pre človeka veľmi dôležitá vec, ale nedá mi poukázať na tento problém. Hovorila som zhodou okolností aj s inými pacientami,ktorí brali Seropram, a naše pocity po užití tohto lieku boli zázračne spoločné, bohužial v zlom slova zmysle. Ja osobne som sa bolestne dostávala z tohto lieku niekoľko "rokov", a keby sa dal vrátiť čas "nikdy" by som nevzala takýto druh lieku verte mi, myslím to ozaj vážne, do tej doby som nikdy nepoznala nijaký tras tela, ani fobie, ale potom som bola ako vygumovaná a zrýchlená, bolo to hrozné, bolo telo i mysel zrýchlené,absolutne nikde som nemala pokoja, verím že niektorí ľudia si zoberú i život a nečudovala som sa ani keď zomrel veľmi známi skladatel, prečítala som si totiž v časopise že mal depky a bral Seropram. Verím že je lepšia liečba u psychologa ale chémiu NIKDY, mne pomohla iba sila keď som sa pozerala na svoje malé deti a viera v silu vo mňa samú že to zvládnem i keď sa tu ozaj nedá opísať čo som zažívala také 3 roky. Keď som vtedy bola celá roztrasená u psychiatričky a videla v akom stave som a to bolo asi po užití 7 tabl. tak sa mi bytostne ospravedlňovala, ale čo z toho, keďže môj hormonálny systém bol už narušený a celý organizmus rozhádzaný, ako keby nespolupracoval možog so srdcom a tď. Na záver iba toľko že toto neprajem ani najväčšiemu nepriatelovi zažiť a preto to tu zverejňujem.

Uzkostna depresia (Lenka Hlivarova, 13. 09. 2007 18:56)

Chcela by som sa opitat na problem mojej kamaratky ktora ma 2 deti a pred nedavnom mala mensiu hrudku na prsniku.Bola s tym u lekara a vsetko je v poriadku hrcka zmizla ale ona ma od vtedy poci uzkosti samoty namisla si ze ma rakovinu a ze umrie a ze nevladze zit prestala sa venovat detom straca akykolvek zaujem o zivot.Prosi o radu ako ju rozveselit a pomoct jej

ad: mam podobny problem (satiel, 29. 08. 2007 09:30)

Vytvorili ste si zrejme tiez podmienenu reakciu, ktora je ale pomerne casta, hoci to nemusi zajst az tak daleko, ze neudrzite stolicu, ale problem , ktory opisujete naozaj nie je ani zdaleka ojedinely. Vplyvom stresu, uzkosti, napatia je konzistencia stolice casto riedka, preto ide zrejme naozaj o psychicky povod. Podobne problemy Vsak mozu nastat i pri somatickych - telesnych - chorobach - napr. hrubeho creva. Skuste sa poradit s Vasim obvodnym lekarom, ktory moze naordinovat podrobne interne vysetrenie, aby sa vylucil somaticky faktor. S pozdravom

ad: strach z opustenia domova (satiel, 29. 08. 2007 09:26)

Pekny den. O Vasich ostatnych chorobach by mal byt informovany predovsetkym Vas psychiater, ktori zvazi, ktore lieky Vam moze predpisat a ktore nie. Cipralex v ziadnom pripade nie je navykovy, toho sa nemusite bat. Je mozne, ze od symptomov, ktore opisujete Vas samotny cipralex neoslobodi, ale to prave rozhodne - po dohode s Vami Vas psychiater, ktory medikaciu moze doplnit o anxiolytika - lieky proti uzkosti. Strach moze mat mnoho pricin, preto by som to nepripisoval moc oblickam. Somatizujuce poruchy sa daju celkom uspesne liecit, preto by som odporucil co najviac podrobne opisat celu situaciu, ako aj vyvolavajuce faktory - Vasmu psychiatrovi. S pozdravom a vela uspechov.

mam podobny problem (anonym, 22. 08. 2007 13:40)

mam podobny problem ako dole napisala Chaozz len nie s mocenim ale s nutkanim ist na velku potrebu.su to miesta kde neni wc, hlavne pri cestovani alebo ked som s niekym inym.cudne je ze stolica je riedka ako pri hnacke.raz som to neudrzal a pustil "do gati" a odvtedy mam velky strach ze sa mi to stane znova.dakujem za radu

strach z opustenia domova. (eva hruscova, 07. 08. 2007 14:36)

pekny den,mavam problemi z opustenia domova uz som asi 3 roky nebola z mojho bydliska nikde.chcela by som ist na rekondycni pobyt ale mam velky strach vyjst. vtedy mi trpne lava strana tvare jazyk a celkovy pocit strachu.asi pred rokom som bola u psychiatra oc mi dal cypralex.ale som ho neuzivala le bo som chora na sm sklerozu multiplex amyastenia gravis. bojim sa ho brat je to navikovi.beriem teraz aj scinskej mediciny kvapkyintocel.ale nevidim az take zlepsenie. prosim o radu.pocula som ye strach je vraj od poruchy ladvin z toho vraj prameni strach.dakujem vopred za radu.velmi by ma potesila eva.

bolest hlavy (satiel, 10. 07. 2007 07:39)

pekny den, spravanie ktore opisujete zrejme naozaj nie je v poriadku, mala by navstivit ambulantne psychiatra, hoci treba pocitat s tym, ze ak sama nechce, nie je mozne ju tam donutit, pokial neohrozuje seba alebo okolie, tazko mozno usudit ci sa jedna o neurozu ci psychozu, naozaj by to chcelo komplexne vysetrenie od psychiatra, dolezite je i to, co si ona sama o tom mysli. s pozdravom

Nekontrolovatelne vykriky (dagi, 10. 07. 2007 00:16)

Pekny den, mam kolegynu, ktora zacala od minuleho tyzdna vykrikovat slovo: "bolest hlavy". Ale su to nekontrolovatelne vykriky medzi recou, proste stale to opakuje, potom vydava sem tam tak vrcanie. Bojim sa jej to povedat, vobec neviem o co ide, ci ma nejaku psychicku poruchu a co vlastne je jej spustacom, pretoze robim s nou uz 2 mesiace, ale toto spravanie sa zacalo len minuly tyzden. Dakujem

mocenie (satiel, 11. 06. 2007 08:50)

pekny den, moze ist o podmienenu reakciu, uzkost. Kludne sa chodte poradit k psychiatrovi, pokial Vam to robi naozaj velke problemy, moze vam doporucit psychoterapiu na zvladanie tychto neprijemnych nutkavych myslienok. Zrejme s tym uz mate problem dlhsie - kedze ste vyhladala i urologa, tak nie je dovod problem odkladat. S pozdravom

Mam problem (Chaozz, 10. 06. 2007 19:32)

chcela by som sa opytat?co mi je ked mavam vacsinou v bare v aute a autobuse hlavne na miestach kde neni moznost ist na wc neuveritelne nutkanie na mocenie ci sa mi da pomoct.Ked urolog povedal ze som v poriadku?mam ist psychiatrovi pomoze mi to konecne sa vyliecit?
07.11.2008 10:07:16
cykloturistika
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one