Nie je pravdou to, čo si myslíme, ale to, čo je pravdou. Občas sa nám podarí mysleť si aj to, čo je pravdou.
Úvod
Táto stránka je voľným pokračovaním stránky autora Satiela, ktorý svoju stránku z osobných dôvodov zrušil. Satielova časť figuruje v menu ako prvý sektor, ktorého ja nie som zástancom a moja časť ako druhý sektor, ktorého zástancom som na základe mojich skúseností a vedomostí s oboma sektormi. Ostatné je už na vás.
Ľudské ja je sebauvedomenie. Ľudskou dušou je súbor funkcií, v ktorom sa ľudské ja nachádza, a s ktorými pracuje. Z toho jasne vyplýva, že ľudská duša nie je ľudským ja. Takto presná definícia ale chýba v psychiatrii, preto si ľudia zamieňajú ľudskú dušu s ľudským ja, a preto existuje stigmatizácia duševných chorôb. Ak by to psychiatria napravila, a naučila by verejnosť oddeľovať ľudské ja od duše, bolo by po stigmatizácii duševných chorôb. Druhou cestou k destigmatizácii je prestať používať termíny duševná choroba, duševná porucha, a nahradiť ich poruchami mozgových funkcií.
Konvenčná psychiatria pracuje na princípe potláčania symptómov ochorenia, nie odstraňovania príčin ochorenia. Ak je problém psychologický, môže ho pomôcť vyriešiť psychológia. Ak nie je psychologický, psychofarmaká môžu eliminovať príznaky ochorenia, ale neodstraňujú príčinu ochorenia. Existujú názory, že keďže výskum v psychiatrii je z veľkej miery financovaný z farmaceutických zdrojov, je orientovaný na potláčanie symtómov a nie hľadanie príčiny ochorenia, a to z dôvodu aby mali ako každé iné obchodné odvetvie zisky. Zdravý pacient by im zisky neprinášal. Má to svoju logiku. Do akej miery je to pravda, tak to fakt neviem.
Hlavnou zložkou ľudského JA je ľudský duch (úmysel a čin). Choroba ľudského ducha nie je zaradená do zoznamu chorôb, a to napriek tomu, že z hľadiska spoločenského života je to najzávažnejšia choroba.
Duševne chorý človek môže mať ducha zdravého, a naopak duševne zdravý človek môže mať ducha chorého.
Duševne chorý človek môže mať ducha zdravého, a naopak duševne zdravý človek môže mať ducha chorého.
VZDELANIE: život.
Mnohí lekári, nemajú dostatok chuti hľadať príčinu problémov, ktoré človeku veľmi znepríjemňujú život. Majú zaužívaný určitý štandart, hranice ktorého nechcú prekračovať. Akonáhle problém presahuje túto hranicu, majú tendenciu vinu problému vzťahovať na psychiku postihnutého, a nie ako problém, ktorý nedokážu, a ani nechcú odhaliť. Ďaľším nedostatkom prístupu lekárov, je nespájať príznaky v jeden celok, ale riešiť ich lokalizovane. Určite sú aj správni lekári so správnym prístupom k pacientovi, ale väčšina lekárov po pravde nepátra. Liečia podľa schválených postupov nadriadených orgánov, a nemajú v úmysle zisťovať, prečo sú tak neúspešní v liečbe chronických ochorení. Nemajú problém prijať ilúziu, že robia to najlepšie pre zdravie pacienta, a nemajú problém prijať ilúziu, že ak je pacient nespokojný s ich liečbou, alebo neprejavuje zlepšenia v stave svojej chroby, tak už je to len psychická záležitosť, ktorá spôsobuje dotyčnému fyzické aj psychické problémy.
A ako je to s psychickými chorobami? Som toho názoru, že u väčšiny závažných psychických porúch ide o fyzickú indispozíciu, ktorá nabúrava normálne fungovanie mozgu. Pokiaľ sa neodstráni táto indispozícia, človek nemôže byť zdravý.
scarlet | 21. februára 2010, 12:05:51
v knihe o borelióze, čo mám sa píše:
"Mnohé duševné choroby nie sú rôzne bizarné odchýlky osobnosti ale výsledok otravy s veľmi bežnými toxínmi, ktoré sa nachádzajú v prostredí a v industrializovanej spoločnosti.
Pacienti s lymskou boreliózou rovnako ako obete psychiatrických ochorení, sú často obviňovaní z porúch správania, emocionálnych a kognitívnych problémov, ktoré sú v skutočnosti výsledkom toxických bakteriálnych produktov v mozgu"
Psychiatri by si mali viac naštudovať toxikológiu a psychológovia menej analyzovať a kecať a naštudovať súvislosti na telesnej úrovni, hlavne u prípadov, kde nie sú jednoznačné spúšťače psychologické príčiny. Je zaujímavé ako sú psychológovia vynaliezaví vo vymýšľaní rôznych psychometód, každá z nich vás len obkecá z iného smeru, či už je to psychoanalýza, Rogers, behaviorálna terapia... ale žeby sa viac zaujímali, či za tým nebudú nejaké toxické látky, ťažké kovy, parazity... im moc nedochádza.
"Mnohé duševné choroby nie sú rôzne bizarné odchýlky osobnosti ale výsledok otravy s veľmi bežnými toxínmi, ktoré sa nachádzajú v prostredí a v industrializovanej spoločnosti.
Pacienti s lymskou boreliózou rovnako ako obete psychiatrických ochorení, sú často obviňovaní z porúch správania, emocionálnych a kognitívnych problémov, ktoré sú v skutočnosti výsledkom toxických bakteriálnych produktov v mozgu"
Psychiatri by si mali viac naštudovať toxikológiu a psychológovia menej analyzovať a kecať a naštudovať súvislosti na telesnej úrovni, hlavne u prípadov, kde nie sú jednoznačné spúšťače psychologické príčiny. Je zaujímavé ako sú psychológovia vynaliezaví vo vymýšľaní rôznych psychometód, každá z nich vás len obkecá z iného smeru, či už je to psychoanalýza, Rogers, behaviorálna terapia... ale žeby sa viac zaujímali, či za tým nebudú nejaké toxické látky, ťažké kovy, parazity... im moc nedochádza.